Rádiometria (geofyzika)

Rádiometrické metódy umožňujú stanoviť teplotnú históriu Zeme a súčasný tepelný stav zemského vnútra.

Rádiometria môže byť:

• rádiometrické metódy (geofyziky), t.j. geofyzikálne metodiky, ktoré stanovujú prítomnosť prírodných rádioaktívnych prvkov v horninách, vode a vzduchu[1], alebo
• odbor, ktorý sa týmito metódami zaoberá.

Rádioaktívne prvky sú prirodzene obsiahnuté v horninách, ich koncentrácia sa však líši v dôsledku rozdielov v zložení zemskej kôry. Atómové jadrá rádioaktívnych prvkov sa samovoľne rozpadajú. Tento proces je sprevádzaný vyžarovaním nabitých častíc alebo energie, ktorý sa nazýva rádioaktívne žiarenie. Sú rozoznávané 4 základné typy žiarenia:

• žiarenie alfa - prúd kladne nabitých jadier hélia
• žiarenie beta - prúd elektrónov alebo pozitrónov
• žiarenie gama a röntgenové žiarenie - elektromagnetické žiarenia
• neutrónové žiarenie - prúd neutrónov, ktoré pri zrážkach s jadrami iných atómov môžu produkovať iné typy žiarenia

Najvýznamnejšími zdrojmi rádioaktivity hornín je prítomnosť draslíka, uránu a tória. Rozpadom U a Th vzniká v horninovom prostredí radón, ktorý sa môže akumulovať v pivničných priestoroch ľudských obydlí.

Základnou metódou geofyzikálnej rádiometrie je meranie gama žiarenia. Energiu žiarenia (intenzita) možno vyjadriť rôznymi jednotkami, najčastejšie jednotkami expozičného príkonu A.kg^-1 a dávkového príkonu Gy.s^-1. Energiu žiarenia možno vyjadriť v elektrónvoltoch (eV).[2]

Rádiometrické metódy sa často používajú pri geologickom výskume, ložiskovej prospekcii alebo monitorovaní životného prostredia. Pri pozemnom prieskume sa používajú prenosné rádiometre s Geigerovými-Müllerovými trubicami. Pri leteckom prieskume sa používajú špeciálne aparatúry upravené pre použitie v lietadlách.[2]