Prirodzená teológia

Prirodzená teológia (nem. natürliche Theologie) je „súhrn poznania Boha, ktoré je prístupné všetkým rozumným ľudským bytostiam bez opory či predpokladu akéhokoľvek zvláštneho či údajne nadprirozdeného zjavenia“.[1] Je súčasťou metafyziky.[2]

Osobitne tu ide o argumenty pre Božie jestvovanie a o problém teodícey (problém zla).[2]

Pojem prirodzenej teológie (theologia naturalis) pochádza od Augustína. V stredoveku ju rozvíjali myslitelia ako Anselm z Canterbury (dôkaz existencie Boha) či Tomáš Akvinský, z predchodcov osvietenectva napr. Herbert zo Cherbury. V druhej polovici 18. storočia sa prirodzená teológia stala terčom kritiky Davida Humeho a Immanuela Kanta. V 19. storočí bol vplyvný názor Williama Paleya.[1]

Zdroje
  1. PŘIROZENÁ TEOLOGIE. In: Blackwellova encyklopedie moderního křesťanského myšlení. Ed. Alister E. McGrath; preklad Jan Dus, Lubomír Miřejovský, Michal Plzák, Marek Váňa. 1. vyd. Praha : Návrat domů, 2001. ISBN 80-7255-043-8. S. 420–422.
  2. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Pozri aj


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.