Pretekársky okruh
Pretekársky okruh (dráha) je uzavretá vozovka určená na používanie pri určitých formách automobilového a motocyklového športu. Okruhy sa odlišujú od rely etáp a roviniek využívaných pri pretekoch dragsterov tým, že okruhová dráha sa jazdí viackrát. Vo všeobecnosti je cieľom okruhových pretekov zajazdiť určitý počet kôl v čo najkratšom čase.
Automobilový šport, motocyklový šport, drifting, autokros, motokros, relykros a supermoto sa jazdia výlučne na okruhoch: v prvých troch prípadoch na spevnenom povrchu (asfalt, betón, cement), v nasledujúcich dvoch na neupravenom povrchu (hlina, štrk, sneh, ľad), a vo zvyšných dvoch na zmiešaných povrchoch.
Rýchlostné preteky sa môžu konať na okruhoch, ale aj na otvorených tratiach. Určité formy pretekov založených na deštrukcii vozidiel sa taktiež konajú na okruhoch; to je prípad aj bangerových pretekov (banger racing) v severnej Európe, a v USA sa konajú na okruhoch v tvare čísla 8. Super rýchlostné preteky, ako aj Race of Champions, sa konajú na viacpruhových okruhoch. Pruhy sú vzájomne prepojené, takže pretekári spravia na dokončenie celej trasy toľko kôl, koľko je jazdných pruhov.
Na rýchlostných pretekoch musia pretekári zajazdiť okruh čo najbližšie k času stanovenému organizátormi. V driftových súťažiach musia pretekári jazdiť po okruhu najvyššou rýchlosťou, ale s čo najširším driftom, čo najbližšie k hraniciam trate. Vo zvyšných disciplínach musia účastníci absolvovať stanovený počet kôl v čo najkratšom čase alebo prejsť čo najviac kôl v danom čase.
Typy okruhov
Pretekárske okruhy možno rozlíšiť podľa ich povrchu, umiestnenia a tvaru. Okruh špeciálne navrhnutý pre súťaže sa nazýva permanentný okruh, najmä ak je vydláždený, hovoríme o automobilovej dráhe, resp. autodróme. Okruh tvorený na verejných priestranstvách sa nazýva mestský okruh. Okruh nachádzajúci sa na verejných komunikáciách nazývame cestný okruh. Mestské, cestné a letiskové okruhy sa súhrnne nazývajú semipermanentné alebo aj dočasné okruhy.
Podľa Medzinárodnej automobilovej federácie (FIA) sa okruh, ktorý má až štyri zákruty s rovnakým smerom otáčania, nazýva oválny. Na väčšine okruhov tohto tvaru sa jazdí proti smeru hodinových ručičiek, zatiaľ čo na okruhoch, kde zákruty smerujú do oboch smerov („zmiešané stopy“) sa jazdí v smere hodinových ručičiek. Niektoré okruhy sú v tvare čísla osem alebo majú tvar vnútornej slučky. To je dosiahnuté mostami alebo križovatkami.
Časti okruhov
Časti štandardného okruhu sú:
- Plocha okruhu: Časť dráhy, ktorú musia pretekári dodržať počas jazdy na pretekoch.
- Značenia, bariéry, okraje, obrubníky, vyvýšené obrubníky: Pevné vyvýšeniny umiestnené na okrajoch trate, na začiatku a na konci zákrut, niekedy označené farbami. Umožňujú pretekárovi včas vidieť zákruty, okraj okruhu, a zároveň zabraňujú pretekárovi „rezať“ zákruty.
- Únikové zóny: Oblasti asfaltu, štrku, trávy, piesku alebo vyvýšené krajnice po stranách okruhu, najmä v okolí nebezpečných zákrut, slúžia na to, aby v prípade, že pilot zíde z dráhy, vozidlo spomalili, zastavili jeho rotáciu a zabránili zrážke s blízkymi predmetmi, a aby sa v prípade nepoškodenia vozidla mohol pilot vrátiť na trať. Pri rovinách alebo zákrutách, ktoré sa nepovažujú za príliš nebezpečné sa najčastejšie používa tráva.
- Bezpečnostné múry: Tieto múry tlmia nárazy pri kolízii. Môžu byť vyhotovené z betónu, pneumatík, ochranných sietí („catch fences“) alebo zvodidiel.
- Štartovací rošt: Časť okruhu, kde sú vozidlá zoradené na začiatku resp. pri štarte pretekov. Vozidlá tvoria rady za štartovou/cieľovou čiarou. Štartovacia pozícia závisí od kvalifikačných časov, prípadne od cieľovej pozície z predchádzajúcich pretekov alebo od pozície v šampionáte; jazdci s najlepšími výsledkami štartujú vpredu.
- Boxy a garáže: Priestor, kde tímy mechanikov pripravujú a opravujú vozidlá a plánujú stratégiu pretekov. Spravidla sú umiestnené rovnobežne s hlavnou rovinou okruhu a sú s traťou spojené vstupnou a výstupnou dráhou z boxov. Na niektorých súťažiach môžu pretekári vojsť do boxov, aby opravili vozidlo, vymenili kolesá a doplnili palivovú nádrž.
- Priestor pre divákov: Priestor v blízkosti okruhu, odkiaľ môže verejnosť sledovať preteky. Môže to byť prírodný priestor - kopce alebo vybudované tribúny, kde majú diváci priestor na státie alebo sedenie.
Rozdelenie zákrut
Medzi časťami, ktoré tvoria samotný okruh, sú okrem rovín aj rôzne typy zákrut. S nekonečnými možnosťami, ktorými je možné navrhnúť zákruty sa rozdeľujú na:
- „Tradičné“ zákruty: Nútia jazdcov spomaliť. Do tejto skupiny nezaraďujeme zákruty, do ktorých nie je nutné spomaliť alebo prudko odbočiť.
- Rýchle zákruty: Tento druh zákruty je dlhý, pomerne ostrý a rýchly. Je nutné, aby bol podvozok vozidla odolný voči nárazom, ktorým je vystavený, a aby bol motor dostatočne výkonný. Ako príklad môžeme spomenúť zákrutu Salotto na argentínskom okruhu v Buenos Aires.
- Dvojité zákruty: Dvojitú zákrutu tvoria dve zákruty do toho istého smeru, dostatočne blízko na to, aby bolo možné medzi nimi len čiastočne zrýchliť. Vďaka tomu je polomer otáčania vozidla takmer konštantný, pretože uprostred zákruty sa približuje k jej vnútornej strane a ku koncu naopak k jej vonkajšej strane. Na niektorých moderných okruhoch sú trojité alebo aj štvorité zákruty, ako napríklad na tureckom okruhu v Istanbule.
- Serpentína/vlásočnica alebo parabolika: takto sa nazýva mimoriadne úzka zákruta, ktorá presahuje zakrivenie približne 150°. Ak sa nachádza na konci dlhej rovinky, je dobrým miestom na obiehanie konkurentov. Príkladom je zákruta Le Source na belgickom okruhu Spa-Francorchamps.
- Šikana: je kombináciou úzkych zákrut veľmi blízko seba. Najčastejšie sú medzi dvoma alebo štyrmi krátkymi zákrutami, z ktorých má každá smer otáčania opačný k predchádzajúcej. Na mnohých okruhoch vybudovaných pred niekoľkými desaťročiami boli bezpečnostné problémy spôsobené vysokou rýchlosťou riešené práve šikanami. Mnoho pretekárov a fanúšikov historických okruhov kritizovalo „zníženie“ tempa na okruhu a premenu „milovaných a obávaných zákrut“ na širšie, ale mimoriadne pomalé. Jedným príkladom je taliansky okruh Monza.
- Zákruta v tvare S: je kombináciou dvoch relatívne rýchlych a blízkych zákrut, pričom má jedna z nich smer vľavo a druhá vpravo. Príkladom je S (podľa Sennu) na brazílskom okruhu Autódromo José Carlos Pace.
Súťaže jazdené na okruhoch
Športové automobily
- FIA World Endurance Championship
- FIA GT
- European Le Mans Series (ELMS)
- American Le Mans Series (ALMS)
- Super GT
Osobné automobily
- World Touring Car Cup
- Deutsche Tourenwagen Masters
- German Supertouring Championship
- British Touring Car Championship
- Supercars Championship
Ostatné
- MotoGP
- NASCAR Cup Series
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Circuito de carreras na španielskej Wikipédii.