Predhovor k evanjeliáru

Predhovor k evanjeliáru alebo Predslov k evanjeliáru[1] je traktát, ktorý Konštantín Filozof napísal ako výklad zámeru a prekladateľských princípov svojej tvorby.[2] Toto dielo bolo pôvodne napísané po grécky a neskôr bolo preložené do staroslovienčiny.[3] Text obhajoval slovanský preklad evanjeliára.[pozn 1]

Predhovor k evanjeliáru nezachoval sa celý, úryvky z neho sa našli v tzv. Hilferdingovom macedónskom cyrilskom liste. Rukopis je veľmi porušený, ani jeden riadok pergamenového listu nie je v poriadku.[4]:25-26 Pochádza zo Severného Macedónska z 11.-12. storočia.[3]

Pôvodne sa pokladal „za výťah z predhovoru Jána Exarchu k prekladu spisov Jána Damascénskeho“.[5] Realita je však iná: Ján Exarcha vo svojom preklade diela Jána z Damasku citoval časť Predhovoru k evanjeliáru, bez toho aby menovite uviedol Konštantína Filozofa ako autora.[4]:25-26

Obsah

Zo zachovaného úryvku nie je jasné, čo bolo na predchádzajúcich stranách. Text „vysvetľuje zásady, podľa ktorých prekladal evanjelium“ … [hlavná požiadavka] „je vystihnúť vlastnými prostriedkami jazyka, do ktorého sa prekladá, všetky významové odtienky pôvodného textu. Preklad teda nemá byť otrocky verným, ale má byť z jazykového hľadiska správny a nesmie posúvať významy originálu“.[6]

Konštantín poznal preklady evanjelií do východných jazykov, konkrétne spomína sýrsky (nestoriánsky) preklad.[3][4]:25-26 Menovite cituje list Cyrila Alexandrijského Eulogiovi.[4]:101-102

V Predhovore sa „objavuje niekoľko závažných zhôd s prekladateľskými zásadami Hieronyma, ako ich poznáme z jeho listov a úvodov k prekladom niektorých biblických kníh. Je to najmä zásada prekladania podľa zmyslu…“.[7] Toto tvrdenie podporuje výrokmi sv. Pavla a Dionýziosa Areopagitu.[4]:25-26

Poznámky
  1. Nejde o úplný preklad všetkých štyroch evanjelií, v tomto prípade ide o tzv. aprakos – výber z evanjelií, ktoré sú čítané pri svätej liturgii.[2]

Referencie
  1. 99. KONŠTANTÍNOV-CYRILOV GRÉCKY A SLOVANSKÝ PREDSLOV K EVANJELIÁRIU. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 174 – 175.
  2. AVENARIUS, Alexander. Byzantská kultúra v slovanskom prostredí v 6. – 12. storočí : k problému recepcie a transformácie. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1992. 280 s. ISBN 80-224-0359-8. S. 76.
  3. DVORNÍK, František. Byzantské misie u Slovanů. Preklad Vladimír Vavřínek. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 1970. 393 s. (Historica.) S. 131 – 132.
  4. VAŠICA, Josef. Literární památky epochy velkomoravské 863 – 885. Praha : Lidová demokracie, 1966. 287 s.
  5. PAULINY, Eugen. Slovesnosť a kultúrny jazyk Veľkej Moravy. 1. vyd. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1964. 248 s. (Pamäti a dokumenty; zv. 18.) S. 141.
  6. KONŠTANTÍN A METOD. In: Encyklopédia slovenských spisovateľov. Ed. Karol Rosenbaum. 1. vyd. Zväzok 1: A – O. Bratislava : Obzor, 1984. 484 s. (Encyklopédie vydavateľstva Obzor.) S. 307 – 310.
  7. DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. Vyd. 2. Praha : Vyšehrad, 2003. 413 s. (Kulturní historie.) ISBN 80-7021-409-0. S. 64.

Pozri aj

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.