Polohrúbka materiálu

Polohrúbka materiálu je hrúbka materiálu, ktorá zníži veľkosť prechádzajúceho ionizujúceho žiarenia práve o polovicu. Jeden materiál má rôznu polohrúbku pre rôzne druhy žiarenia a ich energetické spektrá.[1]

Tieniace vlastnosti

Každé žiarenie má inú prenikavosť materiálom a iným spôsobom s ním interaguje.[2] Preto neexistuje jediné univerzálne a optimálne riešenie. Všeobecne najlepšiu tieniacu schopnosť majú ťažké prvky, ako napríklad olovo. Pri ťažkých prvkoch však môže vznikať sekundárne žiarenie. Napríklad žiarenie beta sa pri zastavení, alebo zbrzdení (napríklad olovom) môže meniť na brzdné žiarenie.[3] Preto pre žiarenie beta môže byť vhodnejšie tienenie hliníkom, alebo látkami s vysokým obsahom vodíka - voda, polyetylén a pod.

Výpočet poklesu gama žiarenia

Zoslabenie gama žiarenia v látkach sa riadi exponenciálnym zákonom[4]

𝐼=𝐼0

  • 𝐼0 hustota prúdu častíc vstupujúca do materiálu
  • 𝐼 hustota prúdu častíc vystupujúca z materiálu
  • 𝜇 lineárny súčiniteľ zoslabenia (lineárny absorpčný koeficient)
  • 𝑥 vzdialenosť (hrúbka)

Lineárny súčiniteľ zoslabenia 𝜇 [m-1]

EnergiaOlovoŽelezoHliníkBetónVoda
0,5 MeV12080301710
1,0 MeV805020138
3,0 MeV42271286
6,0 MeV4724875
10 MeV6223764

Polohrúbky materiálov

Polohrúbka pre úzky paralelný zväzok žiarenia gama:[5]

EnergiaOlovoŽelezoBetónVodaVzduch
0,62 MeV6 mm12 mm37 mm80 mm6 650 mm
1,25 MeV11 mm17 mm51 mm110 mm9 440 mm
2,5 MeV14 mm23 mm74 mm157 mm13 860 mm

Referencie

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.