Pogonofóry
Pogonofóry (lat. Pogonophora) sú kmeň špirálovcov. Sú to tenké červovité morské živočíchy, obývajúce rúrky z látky veľmi blízkej tunicínu (z neho je aj plášť u Urochordata).
| pogonofóry | |||
 | |||
| Vedecká klasifikácia | |||
|---|---|---|---|
| Vedecký názov | |||
| Pogonophora | |||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |||
| |||
Žiabrové štrbiny aj tráviaca sústava chýbajú, potravu prijímajú bunky vláknitých ramien v prednej časti tela. Trávenie je vnútrobunkové (intracelulárne). Viaceré druhy (Riftia spp.) žijú na miestach s podmorským vulkanizmom, so značným obsahom H2S. Tieto obsahujú chemoautotrofné baktérie – vďaka symbióze sú to teda autotrofné živočíchy. Nervová sústava je posunutá na chrbtovú stranu, obehová sústava je uzavretá; v hemolymfe je rozpustený hemoglobín. Vajíčka obsahujú dosť žĺtka, vývin je priamy, pričom veľmi skoro je zreteľná tetraméria coelomu.
Systematika
Do kmeňa patrí asi len 70 druhov, dlhých cca 10 – 80 cm. Ich postavenie v systéme bolo dlho nejasné a nie je celkom jasné ani dnes. Pogonophora sú často hodnotené ako trieda a radené k Enteropneusta (Matis & Vil�ek, 1987), alebo do „zberného“ kmeňa Hemichordata (Kratochvíl, 1973), alebo vystupujú ako samostatný kmeň (Buchar in Novék et al., 1969); vo všetkých týchto prípadoch však patria k druhoústovcom. Napriek uloženiu nervovej sústavy na chrbte ich najnovšie systémy preraďujú k prvoústovcom (Matis et al., 1996, 2002), čo býva zdôvodňované deficitom žiabrových štrbín a priamym vývinom – primitívne druhoústovce sa vyvíjajú cez dipleuruloidnú larvu.
Externé odkazy
- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.