Poľsko-uhorská personálna únia

Poľsko-uhorská personálna únia (iné názvy: uhorsko-poľská personálna únia, poľsko-uhorská/uhorsko-poľská únia, personálna únia Uhorska a Poľska) bola personálna únia medzi Uhorskom a Poľskom. Nastala dva razy: za Ľudovíta I. v roku 1370 (trvala do roku 1382/1384) a za Vladislava III. v roku 1440 (trvala do roku 1444).

Romantické zobrazenie korunovácie Ľudovíta I. za poľského kráľa.

Anjouovská únia

Prvá únia medzi štátmi nastala keď posledný piastovský kráľ Poľska, Kazimír III., určil synovca zo sestrinej strany, anjouovského kráľa Ľudovíta I., za svojho dediča. Po smrti Kazimíra, ktorý nemal žiadnych legitímnych synov, nastúpil na poľský trón Ľudovít prakticky bez akýchkoľvek protivníkov. Poľská šľachta to vítala, správne predpokladajúc, že Ľudovít sa nebude veľmi zaujímať o dianie v Poľsku. Poslal svoju mamu Alžbetu, sestru Kazimíra III., aby spravovala Poľsko ako regentka.[1] Ľudovít sa zrejme považoval v prvom rade za kráľa Uhorska; svoje poľské dŕžavy navštívil len trikrát a strávil tam spolu len niekoľko mesiacov. Rokovania s poľskou šľachtou sa často konali v Uhorsku. Uhri a aj Ľudovítova poľská matka boli v Poľsku nepopulárni. V roku 1376, bolo približne 160 Uhrov z jej družiny zmasakrovaných v Krakove a potupená kráľovná sa vrátila sa vrátila do Uhorska.[2] Ľudovít ju nahradil svojím príbuzným, Vladislavom II. Opolským.[2]

Počas romantizmu vykresľovali maďarskí historici úniu ako anexiu Poľska Uhorskom. V skutočnosti bola poľská samostatnosť prakticky úplná. Kráľ Ľudovít dohliadal, aby uhorský vplyv v Poľsku nebol väčší ako poľský v Uhorsku.[2]

Únia zanikla po Ľudovítovej smrti v roku 1382. Nespokojná poľská šľachta žiadala od jeho nástupkyne, Márie, aby sa presťahovala do Krakova a vládla nad Poľskom a Uhorskom odtiaľ. Máriina matka Alžbeta Kotromanićová (vdova po Ľudovítovi a praneter otca Kazimíra III., Vladislava I.), sa po poznaní skúsenosti svojej svokry Alžbety odmietla presťahovať.[2] Zavrhla aj myšlienku podriadiť si poľskú šľachtu silou a súhlasila, že pošle svoju mladšiu dcéru Hedvigu aby bola korunovaná za Ľudovítovu následníčku (udialo sa tak v roku 1384). Prvá únia tak trvala niečo vyše desaťročia a skončila rovnako pokojne ako začala.[2]

Jagelovská únia

Po smrti Márie a Hedvigy bol v roku 1440 poľský kráľ Vladislav III., syn Hedvigy a jej manžela Jogailu (ten panoval po manželkinej smrti sám) zvolený za uhorského kráľa. Proti jeho voľbe ostro vystupovala Alžbeta Luxemburská, dcéra Máriinho manžela a nástupcu Žigmunda Luxemburského. Vypukla občianska vojna, ktorá trvala dva roky a skončila po Alžbetinej smrti v roku 1442. Druhá personálna únia Poľska a Uhorska sa skončila zakrátko, keďže Vladislav III. zahynul v bitke pri Varne v roku 1444 a únia jeho smrťou zanikla.[2]

Referencie
  1. LUKOWSKI, Jerzy; ZAWADZKI, Hubert. A Concise History of Poland. 2nd. vyd. [s.l.] : Cambridge University Press, 2006. Dostupné online. ISBN 9780521618571.
  2. ENGEL, Pál. Realm of St. Stephen: A History of Medieval Hungary 895–1526. [s.l.] : I.B. Tauris, 2005. Dostupné online. ISBN 9781850439776.

Pozri aj

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Union of Hungary and Poland na anglickej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.