Planétka

Planétka je oficiálny názov pre asteroidy a transneptúnske telesá.

Planétka 951 Gaspra na fotografii sondy Galileo

Sú to malé telesá obiehajúce okolo Slnka alebo inej hviezdy (tam sa zatiaľ tieto telesá iba predpokladajú, doteraz nebola objavená žiadna planétka pri inej hviezde), vzhľadom na malú hmotnosť väčšinou nepravidelného tvaru. V slnečnej sústave sa také telesá nachádzajú najmä v priestore medzi Marsom a Jupiterom, v tzv. pásme planétok (niekedy tiež nazývanom pásmo asteroidov). Veľa z nich sa však nachádza aj za dráhou Neptúna, kým iné môžu krížiť dráhu Zeme a dostávajú sa bližšie k Slnku ako naša planéta.

História

Prvá planétka bola objavená 1. januára 1801 v palermskej hvezdárni Giuseppom Piazzim a dostala meno 1 Ceres. Počet objavených telies neustále stúpal. K 1. januáru 2010 bolo známych celkove 477 010 planétok, z toho 229 914 očíslovaných a 15 524 pomenovaných.[1]

Spočiatku boli tieto telesá považované za planéty, neskôr sa vytvorila nová kategória – planétky. Tiež sa stretávame s pomenovaním asteroid alebo staršími názvami planetoida alebo planetoid. Tieto pomenovania mali svoj pôvod vo vzhľade týchto telies (asteroid – hviezde podobné, planetoid – podobné planéte).

V staršej literatúre sa možno stretnúť s teóriou, že planétky vznikli rozpadom nejakej veľkej planéty medzi Marsom a Jupiterom, ale celková hmotnosť planétok (objavených aj neobjavených) nie je dostatočná na vytvorenie poriadnej planéty.

Rozdelenie

Planétky sú rozdelené do skupín a rodín na základe ich orbitálnych charakteristík. Je zvykom pomenovať skupinu planétok po prvej objavenej, zvyčajne najväčšej planétke. 'Skupiny' sú relatívne slabšie previazané ako 'rodiny', ktoré majú viac spoločných čŕt a zvyčajne sú výsledkom rozpadu väčšej, rodičovskej planétky. Prvýkrát boli definované Kiyotsuguom Hirayamaom v roku 1918, a tak sa často na jeho počesť nazývajú Hirayamaove rodiny.

Skupiny a rodiny v hlavnom páse

Významné rodiny sú:

  • Rodina Eos má veľkú polos medzi 2,99 AU a 3,03 AU, excentricitu medzi 0,01 a 0,13 a uhol sklonu dráhy k ekliptike medzi 8° a 12°. Meno má po planétke 221 Eos, ~480 známych členov.
  • Rodina Themis má veľkú polos medzi 3,08 AU a 3,24 AU, excentricitu medzi 0,09 a 0,22 a uhol sklonu dráhy k ekliptike menší ako 3°. Meno má po planétke 24 Themis, ~535 známych členov.
  • Rodina Koronis má veľkú polos medzi 2,83 AU a 2,91 AU, excentricitu menšiu ako 0,11 a uhol sklonu dráhy k ekliptike menší ako 3,5°. Meno má po planétke 158 Koronis, ~310 známych členov.
  • Rodina Eunomia má veľkú polos medzi 2,5 AU a 2,75 AU, excentricitu medzi 0,1 a 0,2 a uhol sklonu dráhy medzi 13° a 20°, meno má po planétke 15 Eunomia, ~370 známych členov.
  • Rodina Flora má veľkú polos medzi 2,1 AU a 2,3 AU s uhlom sklonu dráhy menším ako 11°. Meno má po planétke 8 Flora, ~590 známych členov. Tiež nazývaná Rodina Ariadne po planétka 43 Ariadne.
  • Rodina Nysa má veľkú polos medzi 2,41 AU a 2,5 AU, excentricitu medzi 0,12 a 0,21, a uhol sklonu dráhy medzi 1,5° a 4,3°. Meno má po planétke 44 Nysa, ~375 známych členov. Tiež nazývaná Rodina Hertha po planétka 135 Hertha.
  • Rodina Maria má veľkú polos medzi 2,5 AU a 2,706 AU a uhol sklonu dráhy medzi 12° a 17°. Meno má po planétke 170 Maria, ~80 známych členov.

Iné rodiny sú identifikované podľa množstva rôznych techník, najčastejšie podľa ?Hierarchical Clustering Method (HCM) a Wavelet Analysis Method (WAM)?:

  • Rodina Vesta sú časti rodičovskej planétky 4 Vesta, ~235 členov.
  • Rodina Erigone, pomenovaná po planétke 163 Erigone, ~45 členov.
  • Rodina Ceres alebo Rodina Minerva, pomenovaná po planétke 1 Ceres alebo 93 Minerva, ~88 členov.
  • Rodina Dora, pomenovaná po planétke 668 Dora, ~78 členov.
  • Rodina Adeona, pomenovaná po planétke 145 Adeona, ~65 členov.
  • Rodina Merxia, pomenovaná po planétke 808 Merxia, ~25 – 30 členov.
  • Rodina Misa, pomenovaná po planétke 569 Misa, ~26 členov.
  • Rodina Chloris, pomenovaná po planétke 410 Chloris, ~24 členov.
  • Rodina Rafita, pomenovaná po planétke 1644 Rafita, ~22 členov.
  • Rodina Astrid, pomenovaná po planétke 1128 Astrid, ~10 členov.
  • Rodina Meliboea, pomenovaná po planétke 137 Meliboea, ~15 členov.
  • Rodina Näema, pomenovaná po planétke 845 Naema, 6 or 7 členov.
  • Rodina Massalia, pomenovaná po planétke 20 Massalia, ~47 členov.
  • Rodina Lydia, pomenovaná po planétke 110 Lydia, ~38 členov.
  • Rodina Nemesis alebo Rodina Concordia, pomenovaná po planétke 128 Nemesis alebo 58 Concordia, ~29 členov.
  • Rodina Bower alebo Rodina Endymion, pomenovaná po planétke 1639 Bower alebo 342 Endymion, ~10 – 15 členov.
  • Rodina Hygiea, pomenovaná po planétke 10 Hygiea, ~150 členov.
  • Rodina Veritas alebo Rodina Undina, pomenovaná po planétke 490 Veritas alebo 92 Undina, ~29 členov.
  • Rodina Brasilia, pomenovaná po planétke 293 Brasilia, ~14 členov.
  • Rodina Karin je podrodina rodiny Koronis; je ich 39, najznámejšia je planétka 832 Karin. Je to mladá rodina, ktorej pôvod sa dá vystopovať iba do doby pred 5,8 ± 0,2 miliómni rokov.

Skupiny do orbity planéty Zem

Relatívne málo planétok má orbitu blízku Slnku. Mnohé z týchto skupín sú v súčasnosti iba hypotetické, bez členov, takže mená skupín sú provizórne.

  • Vulcanoid asteroidy sú hypotetické asteroidy s aféliom menším ako 0,4 AU, to znamená, že by obiehali vnútri orbity Merkúra. Bolo uskutočnených niekoľko hľadaní potencionálnych zástupcov skupiny, ale dodnes nebol nájdený žiadny.
  • Apohele asteroidy sú asteroidy, ktorých afélium je menšie ako 1 AU, to znamená, že ich orbita je celá vnútri orbity Zeme. „Apohele“ je havajské slovo pre „orbitu“. Iné navrhované mená pre túto skupinu sú Inner-Earth Objects (IEOs) a Anons (ako v „Anonymite“). Do mája 2004 boli známe iba dve planétky z tejto skupiny: 2003 CP20 a 2004 JG6.
  • Arjuna asteroidy sú voľne definované ako majúce orbitu podobnú zemskej, to znamená, že ich priemerný orbitálny polomer je okolo 1 AU a s malou excentricitou a malým sklonom dráhy k ekliptike. Vzhľadom na vágnosť definície môžu byť niektoré asteroidy zo skupín Apohele, Amor, Apollo alebo Aten zaradené aj do tejto skupiny. Termín bol zavedený organizáciou Spacewatch a skupina zatiaľ nemá zástupcu; príkladom možného zástupcu je planétka 1991 VG.
  • Zemskí Trojania sú asteroidy v Lagrangeových bodoch L4 a L5 sústavy Zem-Slnko. Ich poloha na oblohe pri pozorovaní zo zemského povrchu je fixovaná asi 60 stupňov východne a západne od Slnka, a keďže vládne tendencia hľadať asteroidy v omnoho väčších uhloch, bolo uskutočnených iba málo hľadaní v týchto lokáciách. Zatiaľ nebola objavená žiadna planétka, patriaca do tejto skupiny.

Skupiny do orbity planéty Mars

Referencie
  1. TICHÝ, Miloš. Kolik je planetek? – IX [online]. planetky.cz, 2010-01-02, [cit. 2010-01-03]. Dostupné online. (česky)
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.