Place Dauphine

Place Dauphine zaberá trojuholníkový priestor v západnom cípe ostrova Cité. Západný špic trojuholníka smeruje do stredu Pont Neuf, východnú základňu tvorí ulica Rue de Harlay, ktorá námestie oddeľuje od Justičného paláca. Na ostatných dvoch stranách námestia je rad budov oddeľujúci priestor od nábrežia Quai de l’Horloge na severe a Quai des Orfèvres na juhu.

Námestie bolo pri svojom založení pomenované na počesť dauphina, budúceho kráľa Ľudovíta XIII. V roku 1792, počas Francúzskej revolúcie, bolo premenované na Place de Thionville. Svoj pôvodný názov získalo opäť v roku 1814. Nachádza sa na mieste bývalých ostrovov Passeur aux Vaches, Gourdaine a Židovský ostrov, kde bol 11. marca 1314 upálený Jacques de Molay, veľmajster rádu templárov. Pri stavbe Pont Neuf v rokoch 1578 – 1607 boli malé ostrovy pripojené k ostrovu Cité. Most dal postaviť Henrich IV., ktorý tiež v roku 1607 po sprevádzkovaní mostu Pont Neuf rozhodol o vytvorení rezidenčného námestia na bývalých ostrovoch.

Panovník prenajal pozemky Achillovi de Harley, prezidentovi parížskeho parlamentu, ako odmenu za jeho verné služby v boji proti Katolíckej lige. Ten dostal povolenie na vybudovanie trojuholníkového námestia. Domy mali byť postavené v rovnakom štýle ako na Place Royale (dnešné Place des Vosges): dvojposchodové domy s podlubím, kde boli obchody, piliere arkád zdobené kamennou bosážou a domy z tehiel s bridlicovou strechou. Počet domov bol stanovený na 32 po celom obvode námestia.

Achille Harley po zaplatení poplatku začal výstavbu v máji 1607 a rozpredal pozemky jednotlivcom. Námestie bolo celé uzavreté, malo len dva priechody, z ktorých sa dochoval ten na západnej strane vedúci k jazdeckej soche Henricha IV. Pretože však kráľ neuložil povinnosť novým vlastníkom zachovať pôvodný tvar domov, nebolo nariadenie postupne rešpektované a vzhľad námestia tak dnes nie je jednotný.

Posledné zachované budovy podľa pôvodných plánov

Z plánovaných 32 rovnakých domov tak dnes zostali zachované len dve krajné budovy pri Pont Neuf. Ostatné budovy boli buď prestavané, alebo zbúrané a nahradené inými. Oproti týmto dvom pôvodným domom na Square du Vert-Galant stojí bronzová socha Henricha IV. odhalená 25. augusta 1818 (pôvodná bola roztavená počas Francúzskej revolúcie). V roku 1874 bol zbúraný celý rad domov do ulice Rue de Harley (tvoriaca základňu trojuholníkového námestia), aby sa uvoľnila zadná fasáda Justičného paláca postaveného v roku 1854. Na tomto mieste sú dnes zasadené stromy. Tým bol úplne narušená koncepcia celého námestia.

Uprostred námestia sa v rokoch 1803 – 1874 nachádzala Desaixova fontána postavená na počesť generála Desaixa, ktorý zomrel v bitke pri Marengu v roku 1800.

Samotné námestie je chránené ako historická pamiatka od roku 1950,[1] rovnako tak je chráných veľa budov, ktoré ho lemujú. Na nepárnej (južnej) strane sú to domy č. 13,[2] 15 (v tomto dome žili Simone Signoret a Yves Montand),[3] 17,[4] 19-21,[5] 23,[6] 25,[7] 27,[8] 29[9] a 31[10] a na párnej (severnej) strane č. 12,[11] 14,[12] 16,[13] 24,[14] 26[15] a 28.[16]

Dauphinovo námestie je zmieňované v literatúre, napr. v básni La Main de gloire Gérarda de Nerval, alebo v románe Les Dieux ont soif (Bohovia sú smädní) Anatola France. Malý odkaz je aj v románe Kaput talianskeho spisovateľa Curzia Malaparta. André Breton umiestnil na námestie časť deja svojho románu Nadja.

V hudbe Jacques Dutronc cituje námestie v piesni Il est cinq heures, Paris s'eveille z roku 1968.[17] Yves Simon, ktorý na námestí žil, ho zmieňuje vo svojej piesni Nous nous sommes tant aimés.

1. Záznam v evidencii historických pamiatok (námestie)
2. Záznam v evidencii historických pamiatok (dom č. 13)
3. Záznam v evidencii historických pamiatok (dom č. 15)
4. Záznam v evidencii historických pamiatok (dom č. 17)
5. Záznam v evidencii historických pamiatok (dom č. 19-21)
6. Záznam v evidencii historických pamiatok (dom č. 23)
7. Záznam v evidencii historických pamiatok (dom č. 25)
8. Záznam v evidencii historických pamiatok (dom č. 27)
9. Záznam v evidencii historických pamiatok (dom č. 29)
10. Záznam v evidencii historických pamiatok (dom č. 31)
11. Záznam v evidencii historických pamiatok (dom č. 12)
12. Záznam v evidencii historických pamiatok (dom č. 14)
13. Záznam v evidencii historických pamiatok (dom č. 16)
14. Záznam v evidencii historických pamiatok (dom č. 24)
15. Záznam v evidenci historických památek (dom č. 26)
16. Záznam v evidencii historických pamiatok (dom č. 28)
17. Jacques Dutronc: Il est cinq heures, Paris s'eveille na YouTube

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Place Dauphine

• Námestie na stránkach Paríža

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Place Dauphine na českej Wikipédii.