Pont Neuf

Pont Neuf na mape z roku 1615

Meno mosta nový je odvodené od skutočnosti, že to bol prvý kamenný most v meste. V polovici 16. storočia boli v Paríži len štyri drevené mosty (Petit-Pont, Pont Notre-Dame, Pont Saint-Michel a Pont au Change) spájajúce ostrov Cité s oboma brehmi. Stavbu ďalšieho nového mosta spájajúceho kráľovské sídlo Louvre na pravom brehu a Opátstvo Saint-Germain-des-Prés s okolitými trhoviskami na ľavom si vyžiadala narastajúca premávka, ktorá spôsobovala škody na dovtedajších drevených mostoch.

Už v roku 1556 uvažoval kráľ Henrich II. o stavbe nového mosta cez Seinu, plány ale nakoniec prerušila jeho náhla smrť v roku 1559 a následné náboženské vojny. Až o 20 let neskôr jeden z jeho synov, Henrich III. stanovil 2. novembra 1577 komisiu pre výstavbu mosta, na ktorom nesmel stáť žiadny dom ani obchod. Stavba bola povolená kráľovským patentom 16. marca 1578 a 31. mája toho istého roku bol za prítomnosti kráľovnej matky Kataríny Medicejskej a kráľovnej Lujzy Lotrinskej položený základný kameň.

Výstavba pokračovala i za Henrichovho nástupcu Henricha IV. do roku 1607. Táto dlhá doba výstavby bola spôsobená pokračujúcimi náboženskými vojnami, kvôli ktorým bola stavba v rokoch 1588 – 1598 prerušená. V roku 1599 Henrich IV. nariadil pokračovať vo výstavbe.

23. augusta 1614, štyri roky po atentáte na Henricha IV., bola uprostred mosta inštalovaná jeho jazdecká socha. Bronzová socha bola v roku 1792 počas Francúzskej revolúcie roztavená na výrobu kanónov. Novú sochu odhalil kráľ Ľudovít XVIII. v roku 1818.

V roku 2007 bolo dokončené reštaurovanie celého mostu.

Detail kamenných masiek

Pont Neuf je kamenný most s 12 oblúkmi, ktorý spája Quai du Louvre a Quai de la Mégisserie na pravom brehu v 1. obvode s Quai de Conti a Quai des Grands-Augustins na ľavom brehu v 6. obvode. Zhruba uprostred most pretína západný cíp ostrova Cité. Na pravom brehu most pokračuje ulicou Rue du Pont-Neuf, na ľavom sa naň napája Rue Dauphine. Neďaleko mosta sa na pravom brehu nachádza rovnomenná stanica linky č. 7 parížskeho metra.

Ako prvý most v Paríži spájal oba brehy (dovtedajšie drevené mosty len jeden breh a ostrov). Na moste boli ako prvé v Paríži vybudované chodníky. Od ostatných mostov sa líšil aj tým, že nebol zakrytý a nestáli na ňom žiadne stavby. Nad každým pilierom bol vybudovaný balkón, ktorý do roku 1854 slúžil ako tržné miesto pre obchodníkov. Stred mosta zdobí jazdecká socha Henricha IV. Po obvode mosta je 385 konzol doplnených kamennými divadelnými maskami, z ktorých je každá iná.

Pont Neuf je po mostoch, po ktorých vedie cez Seinu mestský obchvat (Pont aval a Pont amont), tretí najdlhší most v Paríži. Je 238 m dlhý a 20,5 m široký (11,5 vozovka a 4,5 každý chodník). Severná časť mosta má sedem oblúkov, ktorých rozpätie je 16,4 – 19,4 m a jej dĺžka je 154 metrov. Južná časť mosta sa skladá z piatich menších oblúkov s rozpätím 9 – 16,7 m a meria 78 m.

Vedľa množstva obrazových stvárnení sa most objavil aj vo filmoch. V roku 1971 natočil na moste režisér Robert Bresson Štyri noci jedného snílka (Quatre nuits d'un rêveur) a v roku 1991 sa most stal ústrednou kulisou vo filme Milenci z Pont-Neuf (Les Amants du Pont-Neuf) režiséra Leosa Caraxa s Juliette Binoche a Denisom Lavantom v hlavných úlohách.

V roku1985 bol celý Pont Neuf zahalený do plátna. Išlo o umelecké dielo The Pont Neuf Wrapped umeleckej dvojice Christo a Jeanne-Claude. Prípravné práce trvali desať rokov aj preto, že bolo ťažké získať príslušné povolenia.[1]

V roku 1994 dal návrhár Kenzo vyzdobiť Pont Neuf kvetinami.

1. Údaje o zahalenom moste

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pont Neuf

• Fotografie mosta zo súčasnosti a z roku 1900

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pont Neuf na českej Wikipédii.