Pinax

Pinax (starogr. πίναξ  pinax – „doska“) je starogrécky výraz pre maľovanú dosku a pre okrúhly tanier.[1][2][3][4]

Čiernofigúrový pinax (funerálny) s dvomi otvormi na zavesenie, zobrazuje „prothesis“ pohrebný rituál, pri ktorom si smútiaca rodina trhá vlasy nad zosnulým, 2. polovica 6. stor. pred Kr., Walters Art Museum

Pinax (mn. č. pinakes), doska (tabuľka, obraz) zväčša obdĺžnikového tvaru, často s dvomi otvormi na zavesenie,[5] zdobený maľbou alebo reliéfom, slúžil hlavne ako votívny dar v hrobkách alebo vo svätyniach.[6] Pinakes boli zhotovené zvyčajne z dreva, hliny alebo bronzu (menej z mramoru[7]) a ich výzdoba zobrazovala hlavne mytologické, obetné alebo funerálne scény (niekedy i s nápismi).[8][9]

Drevené pinakes sa pre obmedzenú trvanlivosť dreva (drevo je citlivé na grécke podnebie) zachovali len veľmi vzácne.[10][6] Jedinečným príkladom archaických malieb na drevo sú pinakes objavené v roku 1934 v jaskyni Saftulis neďaleko mesta Sikyón. Do tejto jaskyne ich v 6. stor. pred Kr. zavesili návštevníci ako dary nymfám. Jeden dobre zachovaný pinax zobrazuje rodinu, ktorá sa chystá obetovať ovcu pri oltári, ďalší predstavuje trojicu žien, pravdepodobne nýmf. V jaskyni (v tzv. Jaskyni nýmf) sa našli i terakoty zobrazujúce bábiky, hračky a tehotné ženy. Tieto terakotové sošky neboli štandardnými obetnými darmi, ale do jaskyne nýmf boli zrejme umiestnené v súlade so všeobecným presvedčením starovekých Grékov, že nymfy pomáhajú pri pôrodoch (Euripides, Élektra 626).[11]

Pinax alebo pinakion bol v starovekom Grécku aj názov taniera, ktorý sa používal na stravovanie a servírovanie. Napr. v Homérovom epose Odysea (1, 141; 16, 49) sa na pinakes podáva mäso a iné jedlá.[3]

Pod názvom Pinakes je známy i Kallimachov katalóg kníh (papyrusových zvitkov) Alexandrijskej knižnice. Kalimachos ho zrejme nazval podľa tabuliek (pinax) pripevnených na stojanoch s knihami, na ktorých bol napísaný zoznam kníh v jednotlivých stojanoch.[12]

Referencie a bibliografia

  1. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 381.
  2. Brian A. Sparkes. Greek Pottery. Manchester : Manchester University Press, 1991. ISBN 978-07-1902-936-3. S. 85.
  3. Jaeger. Thesaurus Cultus Et Rituum Antiquorum. Los Angeles : Getty Publications, 2004. ISBN 978-08-9236-792-4. S. 341.
  4. R M Cook **Decd**, R. M. Cook. Greek Painted Pottery. Hoboken : Routledge, 2013. ISBN 978-11-3563-684-5. S. 228.
  5. Ernest Arthur Gardner. A Catalogue of Greek Vases in the Fitzwilliam Museum Cambridge. Cambridge : Cambridge University Press, 2013. ISBN 978-11-0763-807-5. S. 77.
  6. Folkert T. Van Straten. Hierà Kalá: Images of Animal Sacrifice in Archaic and Classical Greece. Leiden : BRILL, 1995. ISBN 978-90-0410-292-7. S. 58.
  7. Lucy C. M. M. Jackson. The Chorus of Drama in the Fourth Century BCE. Oxford : Oxford University Press, 2019. ISBN 978-01-9258-289-8. S. 40.
  8. Peter Wilson. The Athenian Institution of the Khoregia. Cambridge : Cambridge University Press, 2003. ISBN 978-05-2154-213-5. S. 242.
  9. Matthew Dillon. Girls and Women in Classical Greek Religion. London : Routledge, 2003. ISBN 978-11-3436-509-8. S. 276-278.
  10. Lynn R. LiDonnici. The Epidaurian Miracle Inscriptions. Atlanta : Scholars Press, 1995. ISBN 978-07-8850-104-3. S. 45.
  11. Jennifer Larson, Jennifer (Kent State University Larson, USA), Jennifer Lynn Larson. Ancient Greek Cults: A Guide. New York : Psychology Press, 2007. ISBN 978-04-1532-448-9. S. 153.
  12. Arthur Novak. Vitrinka na krásne knihy, vazby a jiné hezké věci, Zväzky 4–5. Praha : Spolek českých bibliofilů, 1926. S. 168.

Iné projekty

  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pinax

Pozri aj

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.