Piktorializmus

Predstaviteľmi anglického piktorializmu boli Oscar Gustave Rejlander, Henry Peach Robinson a Julia Margaret Cameronová. Námetom boli portréty, figurálne alegórie a umelo vytvárané scény. Autori používali techniku fotomontáže (Rejlander, Robinson) a objektivy s mäkkou kresbou (Cameronová).[1]

George Davison – Cibuľové pole (1890)

George Davison v roku 1890 vytvoril snímku nazvanú Cibuľové pole (The Onion Field), bez ostrých kontúr na drsnom papieri, takže vyvolával dojem, že ide o maľbu. Býva považovaná za prvú impresionistickú fotografiu.[2][3]

Davison našiel ďalších nasledovníkov, ktorí ďalej znižovali ostrosť svojich fotografií použitím nekorigovanej optiky alebo špeciálnych objektívov alebo predsádzok vytvárajúcich neostrú kresbu, prípadne neostrosti dosahovali nanesením vazelíny na objektív, zámerne nepresným zaostrením alebo pohybom fotografického prístroja počas expozície. Impresionistickí piktorialisti sa inšpirovali impresionizmom v maliarstve s cieľom zobraziť nielen prostú realitu, ale tiež svetlo, náladu, atmosféru, a dosiahnuť kvality umeleckého diela, čo bolo v rozpore s dovtedajším poňatím fotografie s ostrou kresbou a prirodzenou tonalitou. Roku 1892 sa odštiepila skupina fotografov v čele s Davisonom od Fotografickej spoločnosti. Členmi Fotografickej spoločnosti zostali prevažne fotografi s vedeckým zameraním. Nový spolok, The Linked Ring Brotherhood, združoval britských fotografov s výtvarným zameraním v štýle impresionistického a secesného piktorializmu, a počas troch rokov sa rozrástol o významných fotografov z Francúzska, Nemecka, Rakúska a Spojených štátov.[4]

Ďalší autori, napr. Robert Demachy alebo Constant Puyo, navyše začali od roku 1895 využívať už skôr známu techniku ušľachtilej tlače, najmä uhľotlač, olejotlače a gumotlače, často s prímesami farebných pigmentov, a spolu s ručnými zásahmi do snímok vytvárali fotografie iba ťažko rozoznateľné od maľby.[5]

Secesný piktorializmus vychádzal zo secesie a symbolizmu. Charakteristickým znakom bola predovšetkým mäkká kresba a použitie ušľachtilých tlačí. Mnohí autori sa však nevyhýbali ani ručným zásahom do negatívov alebo pozitívov. Niektorí fotografi boli ovplyvnení súčasne alebo postupne impresionizmom i secesiou. Rovnako secesní piktorialisti boli členmi spolku The Linked Ring Brotherhood. Predstaviteľmi secesného piktorializmu boli Hugo Erfurth, Alfred Stieglitz, Edward Steichen, Frank Eugene, Clarence H. White,[6] z českých fotografov Vladimír Jindřich Bufka[7] a František Drtikol.[8]

Pre puristický piktorializmus bolo príznačné používanie prostriedkov zmäkčujúcich fotografický obraz s cieľom vystihnúť atmosféru motívu. Požívali sa mäkko kresliace objektívy a špeciálne predsádky, uplatňovalo sa protisvetlo, svetelné kontrasty, zámerná neostrosť, neobvyklá svetelná atmosféra a šerosvit. Snímky pôsobili mlhavým, rozplývavým „impresionistickým“ dojmom.[9][10]