Philip Zimbardo

Philip G. Zimbardo (* 23. marec 1933, New York) je americký psychológ, vedúci centra pre štúdium psychológie terorizmu na Stanfordovej univerzite.

Philip Zimbardo
Narodenie23. marec 1933 (87 rokov)
New York, USA
Odkazy
Webstránkazimbardo.com
Commons Philip Zimbardo
 Biografický portál

V roku 1954 získal titul bakalára v Brooklyn College, o rok neskôr titul magistra na Yale University a na tej istej univerzite obhájil doktorát v roku1959.[1] V rokoch 1960 - 1967 prednášal na univerzitách Yale, Columbia, Barnard College a New York University.
Od roku 2002 je prezidentom Americkej asociácie psychológov (American Psychological Assocation).

V roku 2005 dostal cenu Nadace VIZE 97, ktorú založil ex-prezident Václav Havel so svojou ženou Dagmar Havlovou. Odovzdanie ceny sprevádzalo české vydanie knihy Moc a zlo [2]

Publikačná činnosť

V roku 2002 bol prezidentom Americkej asociácie psychológov. Publikoval množstvo kníh, z ktorých najznámejšia je "Psychology and life" (Psychológia a život). Podieľal sa na popularizácii psychológie prostredníctvom svojich vystúpení cykle programov "Discovering Psychology".

Odborné zameranie

Zimbardov záujem a jeho výskumy sa týkajú najrôznejších oblastí psychológie počnúc od sexuálneho správania sa zvierat až po výskum terorizmu.

Skúmal najrôznejšie totalitné spoločenstvá počnúc skutočnými, ako boli komunistické a fašistické režimy či náboženské sekty, až k fiktívnym ako je Orwellov román 1984. Sledoval osoby, ktoré sa podieľali na mučení a páchaní zverstiev a jednoznačne určil, že k takým účelom si autorita nevyberá sadistické, ale normálne osobnosti, ktoré do patologického správania sa neskĺzavajú pre radosť, ale za odmenu, pomaly, pod tlakom situácií a pod vplyvom okolia.

Zaoberal sa štúdiom deindividualizácie, správania sa osôb so skrytou identitou. V roku 1970 realizoval experiment na NYU, pričom v tom čase existovali len dve existujúce štúdie deindividualizácie. Pri nábore osôb, ktoré sa ho mali zúčastniť, bol označovaný ako experiment v rámci výskumu učenia. Vybrali sa skupiny žien - študentiek, ktoré mali nesprávny výsledok učenia trestať elektrickým šokom. Zimbardo zistil, že ak boli študentky oblečené v plášti a kapucni, ktorá skrývala ich identitu, udeľovali dvojnásobné šoky oproti skupine žien, ktoré mali bežné oblečenie s menovkami. Zahalené („deindividualizované“) ženy teda dávali silnejšie šoky v porovnaní so ženami so zrejmou identitou. Opačne pôsobila uniforma zdravotných sestier; takto oblečené ženy dávali zase menej šokov.[3]


Je známy predovšetkým ako koordinátor stanfordského väzenského experimentu. Cieľom bolo pomocou psychologického pokusu preskúmať vplyv pôsobenia situácií, v ktorých sa prejavuje vplyv získanej moci či podriadenosti na obyčajných, neagresívnych, psychicky zdravých ľuďí. Počas experimentu bolo 24 náhodne vybratých študentov držaných v simulovanom väzení vytvorenom v pivničných priestoroch budovy Stanford University. Zistený sadizmus „dozorcov“, spolu so silnými depresiami a pasivitou väzňov vyústili do teórií o dôležitosti sociálnych pozícií v individualistickej psychológii.

Referencie
  1. Phil Zimbardo Remembers [online]. Neal Miller, 1954-04-15, [cit. 2011-11-07]. Dostupné online.
  2. ZIMBARDO, Philip. Moc a zlo : sociálně psychologický pohled na svět. Břeclav : Moraviapress, 2005. ISBN 80-86181-80-4. (česky)
  3. pdf.prisonexp.org, [cit. 2018-08-08]. Dostupné online.

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.