Peter Solan

Film Boxer a smrť (1962) patrí k Solanovým najlepším a najznámejším filmom. Film zobrazuje praktiky, spôsob života a správanie sa ľudí práve na tomto mieste. Jedná sa vlastne o prvú slovenskú psychologickú drámu, odohrávajúcu sa v prostredí koncentračného tábora. Celá situácia, ktorá tu nastáva tým, že veliteľ Kraft si vyberie ako tréningového partnera väzňa a navyše takého, ktorý chcel utiecť, dostáva absurdný nádych. Komínek (Štefan Kvietik) bojuje s Kraftom o to najcennejšie a posledné, čo mu ostalo – holý život. Predlohou Solanovi bola poviedka poľského spisovateľa Jozefa Hena a na scenári spolupracoval aj Tibor Vichta. Film získal zvláštnu cenu Carla Foremana na 7. MFF v San Francisku. Čestné uznanie za modernú filmovú reč a štýl dostal i na filmovom festivale v Ústí nad Labem (1963).

Na filme Prípad Branabáš Kos Solan spolupracoval s Petrom Karvašom, autorom poviedok k Solanovmu debutu Čert nespí. Satirický príbeh rozpráva o netalentovanom členovi orchestra (Josef Kemr), hrajúcom na triangel, ktorý to svojou ctižiadostivosťou nakoniec dotiahne až na riaditeľa celého orchestra. „Je třeba dodat, že tento film se taky neobešel bez potíží. Ředitelství Slovenské filharmonie se snažilo tento film přímo bojkotovat a to zákazem členů hudebního souboru v tom účinkovat nebo se podílet na tvorbě tohoto filmu. Vedení zřejmě nepochopilo záměr režiséra. Přesto film natočil, i když věděl, že jsou se satirou u filmu problémy.“[3]

V roku 1965 sa Solan nakrútil film Kým sa skončí táto noc, príbeh, odohrávajúci sa v nočnom bare tatranského hotela v priebehu jednej noci. Scenár Tibora Vichtu, nadväzujúci na jeho pôvodnú poviedku Prv než sa skončí tento deň, bol v podstate iba dej bez konkrétnych dialógov. Situácie boli len načrtnuté a odimprovizované mali byť samotnými hercami. Solan do hlavných úloh obsadil čerstvých absolventov VŠMU Dančiaka a Labudu, mladé, neopozerané české herečky Gýrovú a Zelenohorskú, ktorým sekundovali herci ako Pántik, Polónyi alebo Durdík.

Film Dialóg 20/40/60 je znova poviedkovým filmom, podobne ako Solanov hraný debut Čert nespí. Peter Solan sa podieľal na prostrednej poviedke, poľský režisér Jerzy Skolimowski na prvej a český tvorca Zbyněk Brynych na poslednej. Experimentálny film trojice režisérov, v ktorom sa v každej poviedke opakujú dialógy, menia sa len postavy muža a ženy – starnú. Film je vlastne istou analýzou lásky a manželstva u tých, ktorí do života vstupujú, ktorí sú na jeho vrchole i tých, ktorí už sa so svojim životom pomaly blížia ku koncu.

Poviedka z Karvašovej zbierky poviedok. Ide o krátky absurdný a ironický príbeh o sluhovi, ktorí sa snaží zachrániť jedného hosťa pred samovraždou. Film sa hneď po dokončení dostal do trezoru. Následne bol Peter Solan z politických dôvodov preradený do Štúdia krátkych filmov, kde sa venoval tvorbe dokumentov ako Nemecká, Rozhovor o jednom centimetri nádeje, Len lístok poľnej pošty, Architekt Dušan Kuzma, Balkón plný plienok. K hranému filmu sa vrátil až na konci sedemdesiatych rokov filmom A pobežím až na kraj sveta (1979).

Film je pohľadom dvanásťročného dievčatka s telesnou chybou. Narúša zaužívané postupy tvorby pre deti vo viacerých aspektoch ako napríklad stavba samotného príbehu, vizuálnej a výtvarnej stránke filmu, využitím vzťahov medzi jednotlivými generáciami či samotnou režijnou prácou s detskými predstaviteľmi.