Pemza
Pemza je vysoko pórovitá hornina vulkanického pôvodu, prevažne svetlých farieb (biela, žltá, sivastá). Mineralogickým zložením je podobná ryolitu, trachytu a andezitu. Zaraďuje sa k prírodným (vulkanickým) sklám.
| Pemza | |||
 | |||
| Zloženie | |||
|---|---|---|---|
| Hlavné minerály | sklo | ||
| Akcesórie | výrastlice kremeňa, sanidínu | ||
| Vlastnosti | |||
| Textúra | pórovitá, sklovitá | ||
| Farba | šedá, biela | ||
| Hustota | 2,37 kg/dm3 | ||
| |||
Názov
Termín pemza má pôvod v latinčine a znamená pena[1]. V pôvodnom význame sa väčšinou spájal s liparitovými lávami, neskôr ako označenie pórovitých kyslých a intermediárnych sklovitých láv.
Vlastnosti
Na rozdiel od ostatných skiel nie je kompaktná, ale má pórovitú štruktúru. V póroch a dutinách je uzavretý plyn, čo spôsobuje, že pemza napriek hustote (ρ = 2,37) vyššej ako voda na nej pláva. Mikroskopicky sú pozorovateľné aj výrastlice sanidínu a kremeňa.
Výskyt
Vzniká pri explozívnych erupciách preplynenej magmy, dutiny a póry sú vlastne uzavreniny sopečných plynov. Vyskytuje sa v treťohorných až recentných sopečných vrstvách a vulkanických vyvrelinách s vysokým obsahom SiO2. Veľké ložiská sú na Liparských ostrovoch, ostrovoch Egejského mora, Galapágoch a na ostrovoch v Karibiku. Nachádza sa aj v slovenských vulkanitoch.
Použitie
Používa sa na hladenie rôznych materiálov najmä dreva, odstraňovanie nadbytočnej kože z chodidiel a okrem iného aj na výrobu pergamenu.
Referencie
- Levinson-Lessing, F. J., Struve, E. A., 1963, Petrografičeskij slovar. Gosgeoltechizdat, Moskva, s. 249
Zdroje
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pemza na českej Wikipédii.
