Pavol Király

Narodil sa v meste Hnúšťa. Študoval na Štátnom reálnom gymnáziu v Rimavskej Sobote. V roku 1935 úspešne absolvoval štúdium práva na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, čím sa stal najmladším právnikom vo vtedajšom Česko-Slovensku. Po ukončení štúdia začal pôsobiť na súdoch ako justičný čakateľ, neskôr sudca. Postupne vystriedali súdy v Levoči, Banskej Bystrici, Žiline a Trenčíne. Od roku 1945 bol členom KSČ. Po druhej svetovej vojne patril medzi prokurátorov, ktorí na tzv. národných súdoch žalovali predstaviteľov bývalého režimu Slovenského štátu. V roku 1948 začal vyučovať na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. V rokoch 1968 až 1970 bol vedúcim rehabilitačného odboru námestníka generálneho prokurátora pre Slovensko. 1. apríla 1970 sa stal prvým predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky, pričom v tejto funkcii zotrval do 2. decembra 1970. 3. decembra 1970 bol vymenovaný za ministra spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky. V tejto pozícii pôsobil do 30. novembra 1982.[5][6] 16. januára 1973 sa stal terčom bombového útoku, pri ktorom zahynuli atentátnik a riaditeľ kancelárie ministra spravodlivosti. Samotný Király utrpel zranenia, kedy prišiel skoro o sluch, pričom na jedno ucho do konca života nepočul.[7][8] Po skončení funkcie pôsobil do roka 1990 ako námestník krajského prokurátora v Bratislave.[9]

Ústav pamäti národa eviduje pod údajmi Pavel Király, nar. 08.11.1913 jeden záznam. Pod registračným číslom 4447 sa nachádza osoba s krycím menom Dovera, ktorá je evidovaná v kategórii prepožičaný byt. Pod kategóriou prepožičaný byt sú podľa Ústavu pamäti národa osoby, ktoré je možné považovať za vedomých spolupracovníkov ŠtB.[10]

• Životopis P. Királyho