Eusébius Ostrihomský
Blahoslavený Eusébius (maď. Özséb) (* okolo 1200, Ostrihom – † 20. január 1270, Mlynky) bol uhorský rímskokatolícky kňaz a zakladateľ rádu pavlínov v Uhorsku.
Eusébius Ostrihomský | |||
uhorský rímskokatolícky kňaz a zakladateľ rádu pavlínov v Uhorsku | |||
| |||
Narodenie | okolo 1200 Ostrihom | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 20. január 1270 Mlynky | ||
Odkazy | |||
Commons | |||
Narodil sa v Ostrihome, sídle Ostrihomského arcibiskupstva a jednom z hlavných sídiel uhorských kráľov. Kronikári sa o jeho rodičoch nezmieňujú. Pravdepodobne pochádzal zo šľachtickej rodiny.
Škola založená svätým Štefanom v roku 1028 mu dala dôkladnú svetskú aj cirkevnú výchovu. Knižnice, knihy a Sväté písmo pútalo viac jeho pozornosť, ako detské hračky a nečinná zábava. Očividne obľuboval samotu, obklopený knihami, zahĺbený do svojich myšlienok. Vidiac usilovnosť a vedomosti mladého študenta ho vedúci ostrihomskej kapituly po úspešnom ukončení štúdia povýšil do funkcie kanoníka.
V roku 1246 sa Eusébius zriekol všetkého svojho majetku a so súhlasom ostrihomského arcibiskupa odchádzal do okolitých kopcov žiť životom pustovníka v jaskyni. Na podnet vízie, ktorá sa mu zjavila počas rozjímania, zjednocuje pustovníkov z okolitých hôr a pri dnešnej dedine Kesztölc - Klastrompuszta zakladá kláštor. Dodnes volajú toto miesto Klastrompuszta. Ruiny kláštora ostali čiastočne zachované. Za patróna a svoj príklad si zvolil sv.Pavla, prvého pustovníka. V roku 1308 pápež Klement V. potvrdil pre Rád pavlínov regulu sv. Augustína.
Umiera v ním založenom kláštore v roku 1270.