Paul van Dyk

Narodil sa 16. decembra 1971 v malom východonemeckom meste Eisenhüttenstadt (spolková krajina Brandenbursko) a svoje detstvo strávil v komunistickej východnej časti Berlína. Už v tejto dobe, kedy ešte neexistovala vo východnom Nemecku takmer žiadna klubová scéna, sledoval západné médiá a nechával sa inšpirovať západnou hudbou, z ktorej ho najviac zaujali The Smiths a The Order. Po páde Berlínskeho múru v roku 1989 sa v Nemecku začala rozrastať techno kultúra, avšak Paulovi v tejto energickej hudbe niečo chýbalo a tak sa snažil nájsť čosi iné, nové.

Po prvý raz hral naživo svoju jedinečnú tanečnú hudbu v berlínskom klube Tresor v marci 1991. Tento prvotný úspech motivoval Paula do ďalšej originálnej produkcie, počnúc dvomi skladbami Perfect Day (1992) a How Much Can You Take (1993), ktoré vydal spolu s žurnalistom a hudobným producentom Cosmic Baby (vlastným menom Harald Blüchel). Táto dvojica v tom čase vystupovala pod názvom The Visions Of Shiva. Paul sa neprestával zdokonaľovať, o čom svedčí aj fakt, že z jeho remixu skladby Love Stimulation (pôvodne od DJ Humate) sa v roku 1993 stal klubový hit roka. ^{[chýba zdroj]}

Do popredia sa taktiež dostal aj vďaka svojmu hraniu od roku 1994 v legendárnom berlínskom klube E-Werk. V tom istom roku vydal aj svoj prvý vlastný debutový album 45 RPM (v preklade 45 otáčok za minútu - rýchlosť na gramofóne). Po dvoch rokoch nasledovalo vydanie ďalšieho nemenej úspešného albumu s názvom Seven Ways, ktorý ešte väčšmi upevnil Paulove miesto medzi 100 najlepšími trance DJ-mi sveta. V tomto období už začali prichádzať pozitívne ohlasy aj zo strany konzervatívnych anglických hudobných médií, čo potvrdilo aj vyhlásenie albumu Seven Ways za najlepší album roka časopisom DJ Magazine a jeho čitateľmi. Dve skladby z tohto albumu, Beautiful Place a Forbidden Fruit, dosiahli čestné miesto v britskom rebríčku Top 100.^{[chýba zdroj]}

Netrvalo dlho a Paul musel ukončiť svoj kontrakt s vydavateľstvom MFS, v ktorom dovtedy pôsobil, a zároveň tak prišiel aj o najlepšieho priateľa Marka Reedera, majiteľa tohto vydavateľstva. Toto bola Paulova prvá negatívna skúsenosť spôsobená slávou a médiami. Na základe tohto sa rozhodol spolu so svojim tímom založiť vlastné vydavateľstvo Vandit Records, s ktorým prezentovali ako jeho, tak aj iných talentovaných DJ-ov. Za pomoci vydavateľstva Deviant Records, ktorý má na starosti vydávanie Paulových albumov vo Veľkej Británii, bola v roku 1998 vydaná zbierka najlepších Van Dykových remixov s názvom Vorsprung Dyk Technik. Obsahuje spolu 33 remixov na troch CD, napríklad For an Angel alebo remix skladby „1998“ pôvodne od Binary Finary, ale aj staršie klasiky Love Stimulation a Playing with the Voice in Germany. Rok po vydaní v novembri 1999 tento album presiahol hranicu 60 tisíc predaných kusov v Spojenom kráľovstve. ^{[chýba zdroj]}

V roku 2000 vydal svoj ďalší album Out There And Back obsahujúci, okrem iného, aj singel Tell Me Why (The Riddle). Paul neprestával tvoriť a tak už o rok neskôr vydal svoj prvý mixovaný album The Politics of Dancing. Rok po ňom sa už podieľal na tvorbe soundtracku k mexickému filmu Zurdo.

Nastal rok 2003 a svetlo sveta uzreli v krátkom čase hneď dva ďalšie albumy – Reflections obsahujúci 13 skladieb v skratke zobrazujúcich niektoré Paulove životné príbehy a album Global (vydaný aj vizuálne na DVD), ktorý zachytáva jeho zážitky z ciest po svete. Nothing But You, jedna zo skladieb z albumu Reflections a zároveň i ďalší vydaný singel vyprodukovaný v spolupráci s Hemstock & Jennings obsahujúci skvelé nórske vokály, prerazil do rádií po celom svete aj vďaka svojmu rozvášňujúcemu textu „I have nothing but I’ve got everything when I‘ve got you“ (preklad „Nemám nič, ale mám všetko, keď mám teba.“). Ďalšia skladba popularizujúca tento album, Time Of Our Lives, tiež vydaná aj ako singel, vznikla na základe spolupráce Paul van Dyka s rockovom kapelou Vega 4. Za relatívne krátku dobu dosiahla prvé miesta v anglických a nemeckých hitparádach. Krátko po tom bol vydaný jeho ďalší singel Crush, taktiež pôvodne jedna zo skladieb albumu Reflections, ktorý vznikol v spolupráci s Petrom Heppnerom, spevákom nemeckej skupiny Wolfsheim. V roku 2005 vyšiel jeho ďalší album The Politics of Dancing 2, na ktorom uviedol aj svoj nový singel The Other Side. Pri príležitosti vydania tohto albumu sa Paul van Dyk vydal na turné s názvom The Politics of Dancing 2 World Tour, ktorý začal v roku vydania 2005 a pokračuje aj v roku 2006.

V dnešnej dobe Paul van Dyk hráva na rôznych miestach po celom svete – v Londýne, Tel Avive, Mexiku, New Yorku, Singapure, Miami, na Ibize, ale aj na iných nemenej významných miestach. Okrem toho zároveň moderuje a uvádza aj vlastnú rozhlasovú reláciu Soundgarden na rádiu Fritz. Paul van Dyk vystúpil aj v Bratislave (Incheba Hala B) na 2. narodeninách rádia FM 16. novembra 2006 (Vonyc Session), 13. marca 2009 taktiež v Inchebe, a vystúpi aj 5. marca 2011 v Banskobystrickom klube Ministry Of Fun.

Paul sa v roku 2004 aktívne zúčastnil kampane Rock the Vote, kde spolu s umelcami ako Bono, Mary J. Blige, Lenny Kravitz a The Black Eyed Peas vyzýval americkú mládež, aby si uplatnila svoje právo voliť v prezidentských voľbách. Toto bolo vôbec po prvý raz, kedy sa interpret elektronickej hudobnej scény zapojil do kampane podobného druhu.

Počas svojej doterajšej kariéry získal niekoľko ocenení. V roku 1999 bol časopisom DJ zvolený za Najlepšieho tvorcu hudby, čím prekonal takých DJ-ov, ako Fatboy Slim (2. miesto) alebo Paul Oakenfold (3. miesto). Z tohoročného odovzdávania hudobných cien v Londýne si odniesol titul Najlepší medzinárodný DJ. Tento istý prívlastok získal aj od časopisu Ministry of Sound. Ďalší anglický časopis Muzik ho označil za Lídra trance ľudu. Čitatelia tohto magazínu navyše ohodnotili jeho šesťhodinový set uvedený na akcii Gatecrasher ako druhú najlepšiu klubovú noc vôbec. Ešte v tom istom roku 1999 bol časopisom Mixmag označený za Muža roka. Získavanie ďalších ocenení sa ale neskončilo. V roku 2004 to bol titul Najobľúbenejší americký DJ podľa časopisu BPM Magazine. Zo súťaže Dancestar Awards, konanej v tom istom roku, si domov odniesol hneď tri hodnosti – Najlepší medzinárodný DJ, Najlepšia akcia a Najlepšia hudba k reklame (pre spoločnosť Motorola). V marci toho istého roku vyhral taktiež "Mexického oskara" za hudbu k filmu Zurdo. Následne v roku 2005 bol na základe prieskumu vyhlásený za najlepšieho DJ-a sveta, čím na rebríčku Top 100 predbehol okrem iných aj DJ-a Tiësta.^{[chýba zdroj]}

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Paul van Dyk

• Interview with Paul van Dyk - biografia a rozhovor s Paul van Dykom (anglicky)
• Paul van Dyk Official Webpage - oficiálna stránka Paula van Dyka (anglicky, nemecky)

• Oficiálna stránka Paul van Dyka (po anglicky)