Paul Scholes

Scholes sa narodil v Salforde a stal sa fanúšikom klubu Oldham Athletic. Od 14 rokov je v Manchestri United. Neskôr nastúpil ako žiak do školy Cardinal Langley Roman Catholic High School v Middletone. V poslednom roku v škole bol vybraný do školskej reprezentácie Veľkej Británie vo futbale.

Scholes nebol členom víťazného tímu Manchestru United v roku 1992 v FA Youth Cupe. V tíme boli jeho budúci seniorský spoluhráči David Beckham, Nicky Butt, Gary Neville a Ryan Giggs. Spolu s Phillom Nevillom bol však v tíme ktorý dosiahol finále v nasledujúcej sezóne. Profesionálom sa stal 23. júla 1993, ale na svoj debut musel čakať do sezóny 1994-95 kedy nastúpil v 17 zápasoch a strelil 5 gólov. Premiéru zažil 21. septembra 1994 keď strelil oba góly pri výhre 2:1 nad Port Valeom v Ligovom pohári. Scholes nastúpil ako striedajúci hráč vo finále FA Cupu v roku 1995 proti Evertonu, keď United prehrali 0:1.

V sezóne 1995-96, potom čo Mark Hughes prestúpil do Chelsea, dostával Scholes viac príležitosti v prvom tíme. Stál za prerušením útočného partnerstva Erica Cantonu a Andyho Cola počas prvých dvoch mesiacov sezóny. Scholes strelil 14 gólov vo všetkých súťažiach a United sa stal prvým tímom ktorý získal double. Ďalšie víťazstvo v Premier League získal v sezóne 1996-97 v ktorej bol mimo formy a strelil len 3 góly v 16 ligových zápasoch.

Scholes sa presúval medzi zálohou a útokom potom, čo v sezóne 1997-98 utrpel zranenie kolena Roy Keane a sezóna sa tak preňho skončila. United ukončili sezón bez jedinej hlavnej trofeje iba po druhý raz v 90. rokoch.

V sezóne 1998-99 bol Scholes kľúčovou postavou pri zisku treble. Strelil jeden z dvoch gólov vo finále FA Cupu proti Newcastlu United. Tiež strelil gól na ihrisku Interu Miláno vo štvrťfinále Ligy majstrov. Vo víťaznom finále proti Bayernu však chýbal kvôli kartovému trestu.

Najviac gólov v kariére strelil v sezóne 2002-03 a to rovných 20. V ďalšej sezóne strelil 14, z toho 4 v FA Cupe. V roku 2005 pomohol Manchestru postúpiť do finále FA Cupu, v ktorom nepremenil proti Arsenalu penaltu a z víťazstva sa tak radoval Arsenal. Pre problémy zo zrakom bol vyradený z druhej polovice sezóny 2005-06. Príčina bola spočiatku nejasná a boli tam obavy o jeho ďalšiu kariéru. Svoje problémy prekonal a nastúpil v poslednom zápase sezóny proti Charltonu Athletic. Scholesov zrak však stále nie je úplne v poriadku.

22. októbra 2006, pri ligovom víťazstve 2:0 proti Liverpoolu v ktorom Scholes skóroval a 12 rokov po jeho premiére v drese United, sa stal Paul deviatym hráčom United ktorý odohral za klub 500. zápasov. Pripojil sa k takým velikánom ako Sir Bobby Charlton, Bill Foulkes, Denis Irwin, Ryan Giggs a Gary Neville.

Scholes bol vylúčený 3. marca 2007 pri výhre 1:0 na ihrisku Liverpoolu potom, čo sa ohnal po Xabim Alonsovi. Bola to jeho prvá červená karta od apríla 2005. O mesiac neskôr bol opäť vylúčený v štvrťfinále Ligy majstrov proti AS Rím. 23. augusta bol pridaný spolu s Dennisom Bergkampom na čakaciu listinu pre vstup do Národnej futbalovej siene slávy.

23. októbra 2007 utrpel večer na tréningu pred zápasom Ligy majstrov proti Dynamu Kyjev zranenie väzov v kolene a bol mimo hry do konca januára 2008. Vrátil sa ako striedajúci hráč pri výhre 3:1 proti Tottenhamu v 4. kole FA Cupu. 23. apríla 2008 nastúpil Scholes k svojmu stému zápasu v Lige majstrov proti Barcelone pri semifinálovej remíze 0:0. Strelil jediný gól v odvete a posunul tak Manchester do finále. Vo finále utrpel zranenie a dostal žltú kartu po súboji s Claudom Makélélé. V 87. minúte ho nahradil Ryan Giggs a preto nezasiahol do penaltového rozstrelu ktorý vyhrali United 6:5.

Scholes bol uvedený do Anglickej futbalovej siene slávy v septembri 2008. V decembri 2008 povedal v rozhovore pre Daily Mirror, že plánuje ukončiť kariéru v nasledujúcich dvoch rokoch.

24. januára 2009 strelil svoj prvý gól v sezóne proti Tottenhamu v FA Cupe. Jeho ďalekonosná strela znamenala výhru 2:1. 18. februára strelil volejom svoj prvý ligový gól Fulhamu pri výhre 3:0. 22. apríla nastúpil v drese United k 600. zápasu pri výhre 2:0 proti Portsmouthu.

Scholes zažil reprezentačnú premiéru v roku 1997 v priateľskom zápase proti Juhoafrickej Republike na Old Trafford pri výhre 2:1. Bol členom reprezentácie na MS 98. V skupine sa Anglicko stretlo s Kolumbiou, Tuniskom a Rumunskom. V prvom zápase proti Tunisku spečatil výhru 2:0 gólom v závere zápasu keď prevzal center od Paula Incea, prehodil si loptu na pravačku a tvrdou strelou do pravého horného rohu nedal tuniskému brankárovi Chokri El Ouaeremu šancu.

Jeho kariéra pokračovala aj po vyradení od Argentíny na penalty. 27. marca 1999 strelil hetrik proti Poľsku. Strelil tiež obe góly Škótom v Hampden Parku pri výhre 2:0 v baráži o EURO 2000. Anglicko vyhralo v celkovom súčte 2:1 a postúpilo na záverečný turnaj. V priateľskom zápase v júni proti Švédsku, bol prvým aj posledným anglickým hráčom ktorý bol vylúčený v medzinárodnom zápase na starom Wembley pred jeho demoláciou.

Na MS 2002 bol prvou voľbou do zálohy Anglicka. Po turnaji však Scholes pod Erikssonom začal hrávať na ľavej strane zálohy a v strede dostávali šancu Steven Gerrard a Frank Lampard. Scholes oznámil ukončenie reprezentačnej kariéry v auguste 2004. Povedal že sa chce venovať rodine a klubovým povinnostiam v Manchestri. Odmietol ponuku návratu pod manažérom Stevom McClarenom.

Scholes je astmatik. Žije so svojou ženou Claire a ich troma deťmi Arronom, Aliciou a Aidenom v meste Saddleworth Moor, Oldham.

Zápasy odohraté k 27. máju 2009

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Paul Scholes na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

• Oficiálny profil na ManUtd.com
• FootballDatabase poskytuje profil a štatistiky Paula Scholesa
• In-depth profil od The Guardian