Paul Felix Lazarsfeld

Paul Felix Lazarsfeld (* 13. február 1901, Viedeň, Rakúsko – † 30. august 1976, New York, New York, USA)[1] bol americký sociológ židovského pôvodu narodený v Rakúsku[2] (vtedajšie Rakúsko-Uhorsko), ktorý sa zaoberal metodológiou sociálnych vied. V jeho výskume mnohokrát využíval matematické postupy (tzv. matematická sociológia). Vytvoril niekoľko významných sociologických prác, ako napríklad práca The Language of Social Research (Jazyk spoločenského výskumu), ktorá je dodnes základnou príručkou empirickej sociológie. Zúčastnil sa na veľkých empirických sociologických výskumoch, niektoré aj sám viedol. V neposlednej rade bol autorom mnohých výskumných metód.[3]

Paul Felix Lazarsfeld
americký sociológ
Narodenie13. február 1901
Viedeň, Rakúsko
Úmrtie30. august 1976 (75 rokov)
New York, New York, USA)
 Biografický portál

Život

Paul Felix Lazarsfeld sa narodil 13. februára 1901 vo Viedni. Tu vyštudoval matematiku[4] a psychológiu. V roku 1933 odcestoval za pomoci Rockefellerovej nadácie do Spojených štátov amerických[2][4], kde kvôli nástupu nacizmu v Rakúsku zostal a získal štátne občianstvo[2][4]. Založil niekoľko vedeckých inštitúcií. Tri desaťročia vyučoval ako profesor na Kolumbijskej univerzite v New Yorku[2]. Zomrel 30. augusta 1976 v New Yorku na rakovinu.[4]

Výskum

Výskum vo Viedni

Lazarsfeld v roku 1931 založil vo Viedni inštitút Wirtschaftpsychologische Forschungsstelle[2], ktorý sa zaoberal aplikáciou psychológie do sociálnych a ekonomických problémov. Inštitút vykonal radu výskumov menšieho rozsahu, hlavne pre obchodné spoločnosti alebo mestské agentúry. V roku 1933 predviedol Lazarsfeld, spolu so svojou terajšou ženou Marie Jahoda a Hansom Zeiselom, výskum rakúskeho mestečka Marienthal[2][4], kde bola v dôsledku ekonomickej recesie po 1. svetovej vojne vysoká nezamestnanosť. Pri výskume bola použitá kombinácia kvalitatívnych i kvantitatívnych metód. Lazarsfeld napríklad sledoval vývoj vypožičiavania kníh z miestnej knižnice, ktoré malo klesavú tendenciu napriek tomu, že poplatok za vypožičanie bol úplne zrušený. Tento objav, spolu s ďalšími, bol chápaný ako indikátor apatie a Lazarsfeld nakoniec dospel ku záverečnej myšlienke výskumu, že dlhotrvajúca nezamestnanosť pracovníkov vedie skôr ku apatii ako k revolúcii.[2]

Výskum v USA

Lazarsfeld v roku 1933 obdržal od Rockefellerovej nadácie grant a odišiel do Spojených štátov amerických[2][4]. Jeho prvým projektom bola analýza dotazníkov mladých ľudí o voľbe povolania[2][4] a v rámci tohoto projektu založil výskumné stredisko pri univerzite v Newarku.[2] V roku 1937 sa Lazarsfeld stal riaditeľom projektu (The Princeton Radio Project)[4], ktorého úlohou bolo sledovať sociálne efekty rádia. Pri projekte bol použitý analýzator programu[2][4] vyvinutý Lazarsfeldom a Stantonom, ktorý meral okamžitú obľubu vysielania u experimentálneho publika. Tento projekt sledoval, prečo sú informácie podávané pomocou médií, aký efekt majú média v životoch poslucháčov a Lazarsfeld týmto výskumom vytvoril nové pole výskumu masových komunikácií.[2] Lazarsfeld naďalej pokračoval vo výskume na Kolumbijskej univerzite (Columbia University).

Princeton Radio Project

V roku 1937 sa Lazarsfeld stal riaditeľom tohto projektu sponzorovaného Rockefellerovou nadáciou. Výskum sa uskutočnil na univerzite v Princetone. Zo začiatku sa na výskume podieľalo aj Lazarsfeldovo výskumné stredisko v Newarku a študenti Newarskej univerzity, avšak postupne táto spolupráca degradovala.[5]

Spolu so psychológom Hadleyim Cantrilom a Frankom Stantonom z rozhlasového koncernu CBS sa venovali vplyvu rozhlasových médií na verejnú mienku. Ako príklad Lazarsfeld použil prípad amerického senatŕa, ktorý bol nominovaný na post člena najvyššieho súdu. Až po jeho nominácii, však vyšlo najavo, že je sympatizantom Ku Klux Klanu. Predmetom skúmania bolo, aký vplyv na nerozhodnutých občanov mal tento prejav, či ho poslúchali alebo nie.[5]

Stredisko sa takisto zameralo na spokojnosť poslucháčov s vysielaním. V súvislosti s týmto výskumom bol vyvinutý tzv. analyzátor programu, ktorý zaznamenával spokojnosť poslucháčov s obsahom vysielaného programu. Poslucháči mohli stlačiť jedno z dvoch tlačidiel (červené alebo zelené), čím vyjadrili svoju spokojnosť. Neutralitu vyjadrili nestlačením tlačidla.[5]

Medzi kľúčové témy výskumu patril aj vzájomný vzťah medzi tlačenými novinami a rozhlasovým vysielaním. Svoje postrehy uverejnil vo svojej knihe Radio and the Printed Page (1940).[5]

Najznámejšie publikácie

Lazarsfeld je autorom a spoluautorom mnohých vedeckých esejí a výskumov, ktoré sa zaoberali rozdielnymi témami, ako napr. výskum verejnej mienky. Následujúci zoznam chronologicky zoraďuje Lazarsfeldovu publikáciu tak, ako bola zhrnutá v diele Velký sociologický slovník od Miloslava Petruska.[6]

  • Radio and the Printed Page, 1940
  • Radio Research, 1941–1943; spoluautor: Frank Stanton
  • The People's Choice: How the Voter Makes up his Mind in a Presidential Campaing, 1944
  • Continuities in Social Research, 1950; spoluautor: Robert K. Merton
  • Mathematical Thinking in the Social Sciences, 1954
  • Language of Social Research, 1955
  • The Professorial Mind, 1957
  • Latent Structure Analysis, 1968
  • Qualitative Analysis: Historical and Critical Essays, 1971

Referencie
  1. Paul Felix Lazarsfeld [online]. Encyclopædia Britannica, Inc., [cit. 2013-01-25]. Dostupné online. (anglicky)
  2. National Research Council. Biographical Memoirs V. 56. Washington, DC: The National Academies Press, 1987. s. 251-282
  3. Všeobecná encyklopedie v osmi svazcích. Vyd. 1. Praha: Diderot, 1999. 8 sv. .
  4. "Paul F. Lazarsfeld." YourDictionary, n.d. Web. 5 January 2015. <http://biography.yourdictionary.com/paul-f-lazarsfeld>.
  5. JEŘÁBEK, Hynek. Paul Lazarsfeld a počátky komunikačního výzkumu. Praha : Karolinum, 1997. 184 s. 
  6. PETRUSEK, Miloslav. Velký sociologický slovník, svazek II. Praha : Karolinum, 1996. S. 1546. (česky)

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.