Pardubický zámok
Pardubický zámok je renesančný zámok v tesnej blízkosti centra mesta Pardubice. Za pánov z Pernštejna tu vzniklo sídlo, ktoré je prechodom medzi hradom a zámkom. V stave zachovania a rozlohe nemá tento typ objektu v strednej Európe obdobu.[1] V súčasnosti je zámok vo vlastníctve Pardubického kraja a sídli v ňom Východočeské múzeum, Východočeská galéria a pobočka Národného pamiatkového ústavu.
| Pardubický zámok | |||
| Zámok | |||
 Pardubický zámok | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Región | Pardubický kraj | ||
| Okres | Okres Pardubice | ||
| Mesto | Pardubice | ||
| Súradnice | 50°02′28.88″S 15°46′35.72″V | ||
| Štýl | renesancia | ||
| Vznik | 13. storočie | ||
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný | ||
 Na mape Česka  Na mape Česka  Na mape Česka
| |||
| Wikimedia Commons: Pardubice Castle | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
V roku 2010 bol zámok vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.[2]
Vznik
Na mieste dnešného zámku pôvodne stál od 13. storočia vodný hrad. Krátko po husitských vojnách bol hrad prestavaný a obohnaný novými kamennými hradbami s nárožnými vežami a strieľňami. Ich fragmenty sú dnes odkryté návštevníkom zámku.
Pernštejnovci
V roku 1491 získal pardubické panstvo Vilém z Pernštejna, ktorý hrad prestaval na štvorkrídlový renesančný palác, ktorý aj s priľahlými hospodárskymi budovami obohnal mohutným opevnením. Vzniklo tak sídlo na pomedzí hradu a zámku, ktorého fortifikačný systém predstavuje vrchol neskoro gotickej opevňovacej techniky. Opevnenie tvoril hlinený val s nárožnými rondelmi, na ktorom sa dalo umiestniť ťažké delostrelectvo. Val pritom obopínala hradba so strieľňami pre ručné palné zbrane, ktorú chránila priekopa a rozsiahly zátopový pás. Smerom k mestu bol postavený barbakán (zvaný Příhradek), ktorý so zámkom spojoval drevený most. V renesančných úpravách zámku neskôr pokračovali aj synovia Viléma z Pernštejna Vojtěch a Jan. Posledným vlastníkom zámku z rodu Pernštejnovcov bol Jaroslav z Pernštejna.[3]
Kráľovské panstvo
V roku 1560 panstvo odkúpil král a z Pardubíc sa stalo kráľovské komorné panstvo. V rokoch 1574–1579 urobil Oldřich Aostali de Sala úpravy zámku, napríklad sgrafitovú výzdobu fasád paláca.[3] Význam zámku pritom bol prevažne hospodársky, čo sa negatívne podpísalo i na jeho interiéroch a výzdobe. Napríklad v 17. storočí v ňom bol zriadený pivovar. V čase baroka ho prestaval František Maxmilián Kaňka.
Najnovšie dejiny
V druhej polovici 19. storočia zámok prešiel do rúk súkromného vlastníka. Najskôr ním bol v rokoch 1863–1881 Privilegovaný rakúsky berný ústav, potom do roku 1920 barón Richard Drasche von Wartinberg a jeho dedičia. Zámok potom zakúpil pardubický múzejný spolok, ktorý začal s jeho obnovou. V zámku sa pritom nedochoval žiadny pôvodný inventár. V roku 1952 bol spolok nútený predať zámok do správy štátu a o rok neskôr boli poštátnené aj zbierky. To znamenalo prerušenie jeho obnovy a postupné zanedbávanie jeho údržby. V roku 1977 sa preto dokonca zrútila časť stropov v druhom poschodí paláca. Múzeum preto bolo viac ako 15 rokov pre verejnosť uzavreté.[4]
Celková rekonštrukcia zámku tak začala až roku 1994. V zámku a barbakáne sú dnes niektoré priestory Východočeského múzea v Pardubiciach, Východočeskej galérie v Pardubiciach a Národného pamiatkového ústavu.
Referencie
- Pardubický zámek. [s.l.] : Město Pardubice. [Cit. 2010-09-19]. Dostupné online. (česky)
- Monumnet.npu.cz, [cit. 2010-09-20]. Dostupné online.
- ŠEBEK, František. Pardubický zámek [online]. Východočeské muzeum v Pardubicích, [cit. 2010-09-19]. Dostupné online. (česky)
- Historie Východočeského muzea [online]. Východočeské muzeum v Pardubicích. Dostupné online. (česky)
Literatúra
- Bičík, Zdeněk, Pardubice od A do Z, Pardubice 1974, povolil odbor kultury ONV Pardubice 3.7. 1972
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pardubický zámek na českej Wikipédii.