Pardubický zámok

Pardubický zámok je renesančný zámok v tesnej blízkosti centra mesta Pardubice. Za pánov z Pernštejna tu vzniklo sídlo, ktoré je prechodom medzi hradom a zámkom. V stave zachovania a rozlohe nemá tento typ objektu v strednej Európe obdobu.[1] V súčasnosti je zámok vo vlastníctve Pardubického kraja a sídli v ňom Východočeské múzeum, Východočeská galéria a pobočka Národného pamiatkového ústavu.

Pardubický zámok
Zámok
Pardubický zámok
Štát Česko
Región Pardubický kraj
Okres Okres Pardubice
Mesto Pardubice
Súradnice 50°02′28.88″S 15°46′35.72″V
Štýl renesancia
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Na mape Česka
Na mape Česka
Na mape Česka
Wikimedia Commons: Pardubice Castle
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

V roku 2010 bol zámok vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.[2]

Vznik

Na mieste dnešného zámku pôvodne stál od 13. storočia vodný hrad. Krátko po husitských vojnách bol hrad prestavaný a obohnaný novými kamennými hradbami s nárožnými vežami a strieľňami. Ich fragmenty sú dnes odkryté návštevníkom zámku.

Pernštejnovci

Výzdoba Vojtěchova sálu pri arkieri

V roku 1491 získal pardubické panstvo Vilém z Pernštejna, ktorý hrad prestaval na štvorkrídlový renesančný palác, ktorý aj s priľahlými hospodárskymi budovami obohnal mohutným opevnením. Vzniklo tak sídlo na pomedzí hradu a zámku, ktorého fortifikačný systém predstavuje vrchol neskoro gotickej opevňovacej techniky. Opevnenie tvoril hlinený val s nárožnými rondelmi, na ktorom sa dalo umiestniť ťažké delostrelectvo. Val pritom obopínala hradba so strieľňami pre ručné palné zbrane, ktorú chránila priekopa a rozsiahly zátopový pás. Smerom k mestu bol postavený barbakán (zvaný Příhradek), ktorý so zámkom spojoval drevený most. V renesančných úpravách zámku neskôr pokračovali aj synovia Viléma z Pernštejna Vojtěch a Jan. Posledným vlastníkom zámku z rodu Pernštejnovcov bol Jaroslav z Pernštejna.[3]

Kráľovské panstvo

V roku 1560 panstvo odkúpil král a z Pardubíc sa stalo kráľovské komorné panstvo. V rokoch 15741579 urobil Oldřich Aostali de Sala úpravy zámku, napríklad sgrafitovú výzdobu fasád paláca.[3] Význam zámku pritom bol prevažne hospodársky, čo sa negatívne podpísalo i na jeho interiéroch a výzdobe. Napríklad v 17. storočí v ňom bol zriadený pivovar. V čase baroka ho prestaval František Maxmilián Kaňka.

Najnovšie dejiny

Pardubický zámok v polovici 19. storočia

V druhej polovici 19. storočia zámok prešiel do rúk súkromného vlastníka. Najskôr ním bol v rokoch 18631881 Privilegovaný rakúsky berný ústav, potom do roku 1920 barón Richard Drasche von Wartinberg a jeho dedičia. Zámok potom zakúpil pardubický múzejný spolok, ktorý začal s jeho obnovou. V zámku sa pritom nedochoval žiadny pôvodný inventár. V roku 1952 bol spolok nútený predať zámok do správy štátu a o rok neskôr boli poštátnené aj zbierky. To znamenalo prerušenie jeho obnovy a postupné zanedbávanie jeho údržby. V roku 1977 sa preto dokonca zrútila časť stropov v druhom poschodí paláca. Múzeum preto bolo viac ako 15 rokov pre verejnosť uzavreté.[4]

Celková rekonštrukcia zámku tak začala až roku 1994. V zámku a barbakáne sú dnes niektoré priestory Východočeského múzea v Pardubiciach, Východočeskej galérie v Pardubiciach a Národného pamiatkového ústavu.

Referencie

  1. Pardubický zámek. [s.l.] : Město Pardubice. [Cit. 2010-09-19]. Dostupné online. (česky)
  2. Monumnet.npu.cz, [cit. 2010-09-20]. Dostupné online.
  3. ŠEBEK, František. Pardubický zámek [online]. Východočeské muzeum v Pardubicích, [cit. 2010-09-19]. Dostupné online. (česky)
  4. Historie Východočeského muzea [online]. Východočeské muzeum v Pardubicích. Dostupné online. (česky)

Pozri aj

Literatúra

  • Bičík, Zdeněk, Pardubice od A do Z, Pardubice 1974, povolil odbor kultury ONV Pardubice 3.7. 1972

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pardubický zámek na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.