Papierové hlavy

Papierové hlavy je film režiséra Dušana Hanáka z roku 1995. Je dokumentárnou reflexiou socializmu v Československu, úvahou o slobode a neslobode, o vzťahu občana a moci a o tom, ako sa chová občan, s ktorým manipuluje totalitná moc. V kinách sa premietal so sloganom - „o časoch, ktoré sa možno neskončili!“[1]

Papierové hlavy
Originálny názov Papierové hlavy
Il Papier Heads
Žáner dokumentárny film
Dĺžka 96 minút minút
Štát Slovensko, Švajčiarsko, Francúzsko, Nemecko
Pôvodný jazyk slovenský
Rok 1995
Filmový štáb
Réžia Dušan Hanák
Produkcia Maya Simon
Marián Urban
Philippe Avril
Alena Müllerová (koproducent)
Marián Puobiš (koproducent)
Claus Josten (koproducent)
Scenár Dušan Hanák
Kamera Alojz Hanúsek
Strih Patrik Pašš, Alena Pätoprstá
Ďalšie odkazy
IMDb
ČSFD
Pozri aj Filmový portál

Režisér

Dušan Hanák (* 1938, Bratislava) študoval réžiu na pražskej FAMU. Od roku 1991 pracuje ako filmový pedagóg. Je profesorom na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Jeho tvorba zahŕňa predovšetkým hrané a dokumentárne filmy. Avšak niektoré z nich, najmä zo začiatkov jeho kariéry, sa taktiež označujú ako experimentálne, nakoľko narúšajú konvenčné väzby obrazu a zvuku. Taktiež niekoľkokrát použil koláž a logiku rozprávania nahradil logikou hudobnej skladby.

Téma

„Myslím, že sme sa nedokázali vyrovnať s našou nedávnou minulosťou. Papierové hlavy sú reflexiou o slobode a neslobode, o vzťahu občana a moci a o rôznych podobách porušovania ľudských práv v Československu v období rokov 1945-1989. Film je rámcovaný rovinou pouličného divadla, v závere sú tieto happeningové motívy rozšírené o súčasnú polohu výpovede o dnešnej dobe. Pôdorysom filmu sú kľúčové udalosti minulého režimu. Archívne materiály sú používané skratkovitým, paradoxným, niekedy azda aj humorným spôsobom. Vo výpovediach svedkov som hľadal ich konkrétny ľudský, ale aj univerzálny rozmer, aby spoluvytvárali emocionálnu koláž o človeku v totalitnej spoločnosti,” hovorí o filme jeho režisér Dušan Hanák.[2]

Produkcia

Papierové hlavy vznikli na základe medzinárodnej koprodukcie. K jeho realizácii musel Hanák prejsť niekoľkými archívmi, vrátane filmového archívu Ministerstva vnútra. Aj keď sa snímka môže na prvý pohľad pripomínať žáner strihového dokumentárneho filmu, predsa len je bližšia hybridnej štylizácii, ktorá spája hrané epizódy so subjektívne štylizovaným obrazovým komentárom, faktografickými informáciami a rozhovormi obetí komunistického režimu, prinášajúc hlboko osobný rozmer do zdanlivo objektivizujúcej výpovede archívnych materiálov.[3] Film sa vysielalal na rôznych televíznych kanáloch a zároveň bol distribuovaný aj do kín.

Ocenenia
  • Cena slovenskej filmovej kritiky 1996 (udelená KFN SSN)
  • Osobitná cena poroty dokumentárnych filmov - 31. MFF Karlove Vary 1996
  • Cena A.F. Šulca - 31. Academia film Olomouc 1996
  • Cena Petra Mihálika - Cena slovenských filmových novinárov - Medzinárodný festival klubových filmov Banská Bystrica 1996
  • Trilobit 1996 - Výročné ceny Českého filmového a televizního svazu - FITES 1996
  • Hlavná cena - Golden Spire v súťaži Golden Gate Award 1997 - 40. MFF San Francisco 1997
  • Hlavná cena Run - up Price - MFF Yamagata 1997
  • Kristián za najpozoruhodnejší audiovizuálny čin roku 1996 v oblasti dokumentárnej tvorby - 4. Febiofest 1997

Referencie
  1. MACEK, V., PAŠTÉKOVÁ, J.: Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Osveta, 1997, str. 514
  2. . Dostupné online.
  3. MACEK, V., PAŠTÉKOVÁ, J.: Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Osveta, 1997, str. 513

Bibliografia
  • MACEK, Václav; PAŠTÉKOVÁ, Jelena. Dejiny slovenskej kinematografie. Martin : Osveta, 1997. 599 s. ISBN 80-217-0400-4.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.