Pamätná medaila

Pamätná medaila sa razí pri príležitosti výročia, na pamiatku významných udalostí, osobností. Pamätná medaila je emitovaná pravidelne. Medzi zberateľmi medailí je pamätná medaila obľúbená pre široký záber tém, ktorých sa môže týkať, a ich historického kontextu. Líce pamätnej medaily väčšinou zobrazuje osobu alebo skupinu osôb. Rub danú osobu charakterizuje alebo znázorňuje tému medaily bližšie pomocou alegorických výjavov a rozprávania v obrazoch.

Rozdiel medzi mincami a medailami

Medaila sa často zamieňa za mincu. Minca aj medaila majú okrúhly tvar, portrét na prednej strane a sú vyrobené z kovu. Hlavný rozdiel medzi mincou a medailou je v ich nominálnej hodnote. Minca má nominálnu hodnotu, medaila nominálnu hodnotu nemá. Mince teda môžu slúžiť ako oficiálne platidlo, medaily však nie. Rozdiel predstavuje aj autorita, ktorá ich razí. Mince spravidla razí centrálna banka, medaily môže raziť štátna inštitúcia i súkromný subjekt.

Mince bývajú razené v tisícoch až miliónoch kusov v jednej emisii, kým medaily len v niekoľkých stovkách alebo v niekoľkých tisícoch kusov. Medaily nemusia mať vždy okrúhly tvar, môžu byť vyrobené z rôznych materiálov a v rôznych hmotnostiach. Dizajn a témy pamätných medailí majú širší záber.

Hodnota pamätných medailí

Pamätná medaila primárne neslúži na investičné účely. Vyrába sa, aby pripomenula významnú spoločenskú či politickú udalosť alebo osobnosť, slúži na pripomenutie životných míľnikov ako narodenie, svadba a podobne. Hodnota pamätných medailí spočíva v kove, z ktorého sú vyrobené, v počte kusov v jednej emisii a v umeleckom prevedení medaily. Ak sú pamätné medaily vzácne, zachované v dobrom stave a zobrazujú obľúbené zberateľské témy, po čase sa zhodnotia.

História

Razba prvých medailí siaha ďaleko do obdobia antiky. Razili sa na reprezentačné účely a hoci šlo o mince, neboli v obehu, ale uschovávali sa na pamätné účely. Hovorilo sa im medailóny.

Prvú medailu, ktorú môžeme považovať za pamätnú, predstavil v 15. storočí taliansky rytec a sochár Pisanelli (1395 − 1455). Na tejto medaile stvárnil byzantského cisára Jána VIII. Palaiologosa s vysokým klobúkom s prevrátenou strieškou. Pisanellove medaily najčastejšie zobrazovali busty slávnych mužov na líci medaily a ich úspechy na rube.

Monarchovia v celej Európe rýchlo spoznali potenciál medailí, ktoré im dávali priestor na stvárnenie a obdivovanie ich vojenských úspechov, narodenia potomkov a podobne. Medaily potom monarchovia darovali vzácnym hosťom.

Koncom 16. storočia sa na výrobu medailí začali používať razidlá a lisy. Vtedy sa medaily nosili ako ozdoba pripevnené na oblečenie alebo zavesené okolo krku. Medaily zohrávali významnú estetickú a intelektuálnu úlohu.

V 17. a 18. storočí sa výroba pamätných medailí začala považovať za dôležitú aktivitu štátu. Preto väčšinu medailí vyrábali štátne mincovne a navrhovali ich poprední rytci.

V 19. storočí sa začali medaily raziť parnými lismi.[1]

Výroba pamätných medailí

Výroba pamätných medailí je veľmi zdĺhavý a náročný proces. Vyžaduje zapojenie mnohých ľudí, ktorí sa na tomto procese podieľajú − od návrhárov cez obsluhu pásov až po razičov. Techník na výrobu medailí sa používa niekoľko. K hlavným možno zaradiť[2]:

• Tepanie • Liatie • Razenie

Prvá technika sa už takmer nepoužíva. Liatie bolo veľmi obľúbené v období renesancie a vďaka nemu vznikli medaily, ktoré sa považujú za najkrajšie. Poslednú metódu podrobnejšie opisujú nasledujúce odseky.

Použité materiály

Pamätné medaily sa môžu líšiť v materiáloch, z ktorých sú vyrobené. Najčastejšie však obsahujú meď, olovo, striebro, zlato. Väčšina pamätných medailí býva vyrobená zo zliatin medi − bronzu alebo mosadze. Tie pri tavení nepotrebujú takú vysokú teplotu ako čistá meď, čo znamená, že sa ľahšie odlievajú.[2] Pozornosť spoločnosti sa často upína na materiály, z ktorých sa vyrábajú olympijské medaily. Posledná zlatá olympijská medaila vyrobená skutočne zo zlata bola udelená roku 1912. Existujú však určité pravidlá. Zlaté olympijské medaily majú povrchovú vrstvu aspoň zo 6 gramov zlata. Zvyšok zlatých olympijských medailí tvorí striebro a meď. Medaila, ktorá sa môže pýšiť tým, že je skutočne zlatá, je tá, ktorú dostanú laureáti Nobelových cien.[3]

Výroba formy

Pri výrobe trojdimenzionálnych pamätných medailí musí sochár najprv vytvoriť zväčšený model medaily jemne vytesaný do keramickej hliny. Do modelu sa potom vleje sadra a odliatok sa pomocou špeciálneho 3D redukčného prístroja zmenší na požadovanú veľkosť. Výroba železného razidla Na výrobu razidla sa používa forma z predošlého kroku. Razidlo sa zahrieva, aby dosiahlo čo najväčšiu tvrdosť. Razidlo musí byť natoľko tvrdé, aby vydržalo tlak pri razbe. Povrch sa v niekoľkých krokoch opracováva a vyhladzuje.

Razba

Vyleštené pliešky kovu sa vsadia do prstenca umiestneného vnútri raziaceho lisu medzi vnútornou a vonkajšou stranu razidla. Potom sa pôsobením tlaku na oboch stranách vyrazí do pliešku motív razidla. Pri výrobe medailí s označením proof (medaily najvyššej akosti) sa používa viacnásobná razba.[4]

Literatúra
  • SCHOLTEN, Fritz. European Sculpture and Metalwork in The Robert Lehman Collection. Princeton: Princeton University Press, 2011. ISBN 978-0-691-15489-3.

Referencie
  1. http://pdmedallions.co.uk/Medals_Collecting.htm
  2. http://www.historicalartmedals.com/MEDAL%20WEB%20ENTRIES/BIOSKETCHES%20AND%20OTHER%20TEXT/NOTES/dating_french_medals_by_edge.htm
  3. http://chemistry.about.com/od/metalsalloys/f/what_are_olympic_medals_made_of.htm
  4. http://absi.iqservices.com/htmlfiles/MMaking.htm

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.