Pachyrhinosaurus

Pachyrhinosaurus bol veľký rohatý dinosaurus. Známy je z kompletných pozostatkov veľkého množstva jedincov. Žil pred 71 až 68 miliónmi rokov na severozápade Severnej Ameriky.

Pachyrhinosaurus
Vedecká klasifikácia
 
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál
 Portál vedy o Zemi

Opis

Pachyrinosaurus patril s dĺžkou 6 až 8 metrov medzi pomerne veľké rohaté dinosaury. Keďže rohaté dinosaury sa tvarom tela navzájom výrazne neodlišovali, Pachyrhinosaurus disponoval všetkými základnými znakmi tela zástupcov Ceratopsia: mal krátky, no silný krk, pomerne krátky trup a skrátený chvost. Hlava bola opatrená silným kosteným zobákom, vytŕčajúcimi lícnymi kosťami a kosteným golierom, ktorý bol kratší ako ostatná časť lebky (znak podčeľade Centrosaurinae). Kostený golier mal odľahčený dvoma stredne veľkými otvormi.

Lebka pachyrinosaura.

Na rozdiel od väčšiny vyspelých ceratopsov, na lebke pachyrinosaura sa nám nezachovali žiadne prominentné rohy. Na mieste, kde sa u zástupcov Centrosaurinae nachádzal dlhý kostený roh, mal veľký kostený hrboľ. Z vrcholu kosteného goliera vyrastali dva tŕne, niektorým jedincom aj krátky roh za očami, pri koreni kosteného goliera. Rod Pachyrhinosaurus tak predstavuje vyvrcholenie evolučného trendu centrosaurinov v strácaní nosného rohu. Ten bol najprv skrátený a ohnutý smerom dopredu a dole (Einiosaurus), neskôr zostala len základňa (Achelousaurus), ktorú nahradil kostený hrboľ.

Niektorí vedci však zastávajú názor, že myzla postupne len kostená základňa nosného rohu. V prípade pachyrinosaura by tak mohol veľký kostený hrboľ tvoriť základňu impozantného kosteného rohu tvoreného rohovinou. Niečo podobné pozorujeme aj medzi dnešnými zvieratami – rohy nosorožca sú tiež tvorené len rohovinou, pričom základňu im tvoria kostené hrbole. Keďže rohovina málokedy skamenie, rohy pravekých nosorožcov tak poznáme len na základe ich kostených základní. Ak kostený hrboľ nad nozdrami pachyrinosaura naozaj tvoril základňu pre rohovinový roh, tento roh mohol byť veľmi veľký, zrejme do dvoch metrov dlhý (podobne ako u pravekého nosorožca rodu Elasmotherium). Veľký roh by bol veľkou výhodou pri konfrontácii s nebezpečným dravcami akým bol napr. Daspletosaurus.

Spôsob života
Rekonštrukcia zápasiacich pachyrinosaurov.

Pachyrinosaura poznáme aj na základe pozostatkov celého stáda. Vieme tak, že tento dinosaurus putoval po krajine vo veľmi veľkých čriedach (s niekoľko tisíc jedincami), ktoré zrejme migrovali z južných oblastí na sever – pozostatky pachyrinosaura boli totiž nájdené aj na Aljaške. Putovali ako dospelé jedince, tak aj mláďatá. V takto veľkom stáde zrejme panovala hierarchia, ktorú si jedince získavali vzájomnými súbojmi (stopy po vzájomných súbojoch sú medzi rohatými dinosaurami doložené), podobne ako dnešné jelene, teda pretláčaním hláv. Počas ruje samce využívali pre zmenu svoje kostené goliere, ktoré sa mohli pod vplyvom hormónov alebo zvýšeného tlaku krvi pestro sfarbiť a lákať tak pozornosť samíc.

Druhy
  • Pachyrhinosaurus canadensis
  • Pachyrhinosaurus lakustai
  • Pachyrhinosaurus perotorum[1]

Referencie
  1. FIORILLO, A. R., TYKOSKI, R. S. A new Maastrichtian species of the centrosaurine ceratopsid Pachyrhinosaurus from the North Slope of Alaska. Acta Palaeontologica Polonica, 2012, roč. 57, čís. 3, s. 561. DOI: 10.4202/app.2011.0033.

Pozri aj

Iné projekty
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.