Poľský turisticko-vlastivedný spolok

Myšlienka na založenie nového turistického spolku vznikla v roku 1871. O dva roky neskôr 3. augusta 1873 nadšenci Tatier založili Galicyjskie Towarzystwo Tatrzańskie (Haličský tatranský spolok) v Novom Targu. V roku 1874 ho premenovali na Poľský tatranský spolok (Polskie Towarzystwo Tatrzańskie – PTT) so sídlom v Krakove. Spolok si vytýčil za cieľ prebádať Karpaty, podporovať turistiku, sprístupňovať hory, ochraňovať prírodu a podporovať domáci priemysel horalov. Táto organizácia bola najstaršou slovanskou turistickou organizáciou a jednou z najstarších tohto druhu na svete.

Zakladali ju Dr. Tytus Chałubiński, Józef Stolarczyk, Eugeniusz Janota, Ludwik Eichborn, Walery Eljasz-Radzikowski a iní. Prvým predsedom sa stal gróf Mieczysław Rey. Po prvej svetovej vojne PTT mal zastúpenie v celej krajine.[1]

Spolok vydával ročenky - Pamietnik Towarzystva Tatrzańskiego (Ročenka Tatranského spolku) a časopis Wierchy (Hory). Vydával turistickú a sprievodcovskú literatúru, zaslúžil sa o rozvoj ľudového priemyslu vytvorením rezbárskej školy v Zakopanom. Práve ona vysoko pozdvihla úroveň ľudovej umeleckej tvorby na Podhalí a tým aj záujem o goralský folklór. Spolok vybudoval takmer 150 turistických chát a útulní od Sudet po Poloninské Karpaty, vyznačil niekoľko tisíc kilometrov ciest, zaoberal sa múzejníctvom, zohral významnú úlohu pri ochrane prírodného bohatstva, budoval a udržiaval turistické a kúpeľné strediská.[1]

Vo Vysokých Tatrách, neskoršie aj v iných poľských horstvách, založil organizovanú horskú záchrannú službu. Lyžiarska sekcia spolku bola medzi priekopníkmi lyžiarskeho športu najmä vo Vysokých Tatrách a vo Východných Karpatoch. Spolok pred druhou svetovou vojnou usporiadal viacero vedeckých a horolezeckých expedícií do zámorských veľhôr (Andy, Himaláje, Atlas, Kaukaz).

Spolok nadväzoval priateľské styky s podobnými spolkami a združeniami. S Klubom československých turistov spolupracoval od roku 1925, kedy bola podpísaná spoločná československo  –  poľská konvencia, ktorá umožňovala jednoduchší neformálny prechod štátnych hraníc do vybraných horských oblastí. V rokoch 1924 – 1925 sa významne podieľal na návrhoch na vytvorenie cezhraničných národných parkov v Pieninách, vo Vysokých Tatrách a neskoršie v Krkonošiach.[1]

Dnes má PTTK - (následník PTT) viac ako 60 000 členov, vyše 260 pobočiek, 2 500 krúžkov a klubov. Disponuje s takmer 200 ubytovacími zariadeniami rôznych kategórií s viac ako 20 000 lôžkami v 60 turistických domovoch, 77 horských chatách a ďalších zariadeniach cestovného ruchu po celej krajine. Prevádzkuje sieť 16 regionálnych múzeí, ktoré sú centrami poľských tradícií cestovného ruchu. Sú v nich zhromaždené unikátne dokumenty a hmotné dôkazy o účasti PTTK a jeho predchodcov, formovaní spoločenských a kultúrnych aktivít v Poľsku. Vydáva turistické mapy, brožúry a sprievodcov. Vlastní knižnice a regionálne turistické kancelárie.

PTTK má vlastných zamestnancov - turistických sprievodcov, lyžiarskych inštruktorov, ochrancov prírody a mnohých iných. V najatraktívnejších oblastiach cestovného ruchu sa stará o 63 tisíc kilometrov turistických a cyklistických chodníkov, stará sa o vodnú turiistiku a vykonáva aj iné činnosti spojené s cestovným ruchom.

• 
  Členská legitimácia PTT
• 
  Mapka československo-poľského pohraničia v legitimácii PTT
• 
  Chata PTT vo Východných Karpatoch v roku 1936
• 
  Pamätník 100. výročia PTTK v Stargarde
• 
  Chata PTTK Stanislawa Staszica na Morskom oku vo Vysokých Tatrách
• 
  Schronisko PTTK "Kochanówka" v Stredných Sudetách v juhozápadnom Poľsku
• 
  Chata PTTK Rownica v Sliezskych Beskydách
• 
  Regionálne múzeum PTTK v Gorliciach

PTTK (po poľsky)

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Polskie Towarzystwo Turystyczno-Krajoznawcze na poľskej Wikipédii a Polskie Towarzystwo Tatrzańskie na poľskej Wikipédii.