Pásnice
Pásnice (iné názvy: páskovce, nemertíny, nemertiny; lat. Nemertini, Nemertea, Nemertina, Nemertinea) sú kmeň špirálovcov. Je to malá skupina takmer výhradne morských červovitých živočíchov.
| pásnice | |||
 Lineus geniculatus | |||
| Vedecká klasifikácia | |||
|---|---|---|---|
| Vedecký názov | |||
| Nemertini Schultze, 1851 | |||
| Synonymá | |||
| páskovce, Nemertea, Nemertina, Nemertinea | |||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |||
| |||
Povrch tela tvorí obrvený epitel s množstvom žľazových buniek. Prvýkrát v živočíšnej ríši u nich pozorujeme uzavretú obehovú sústavu a otvorenú tráviacu sústavu – majú už funkčný terminálne umiestnený anus. Dýchajú pritom celým povrchom. Špecifickým znakom pásnic je vyliačiteľný chobot, ktorý má často na konci stilet s jedovou žľazou. Chobot sa zaťahuje zvláštnym svalom do trubicovitej slepej dutiny, nazývanej rhynchocoel. Inak nemajú súvislú telovú dutinu, na základe čoho boli dlhé roky zaraďované do konvergentnej polyfyletickej skupiny Acoelomata.
Anatómia
Nervová sústava je pásová, receptory sú málo vyvinuté: majú len ploché oči a niekedy statocysty. Vylučovanie zabezpečujú protonefrídie, ktoré však už nečerpajú metabolity zo štrbiniek mezenchýmu, ale z ciev, s ktorými sú v bezprostrednom kontakte. Buchar (in Novák a kol., 1969) uvažuje dokonca o tom, že sú prechodným typom medzi proto– a metanefrídiami.
Rozmnožovanie a vývin
Sú gonochoristy. Reprodukčná sústava je pomerne jednoduchá. Morské druhy sa vyvíjajú cez trochofóroidnú larvu pilídium, vývin niekoľkých sladkovodných druhov je priamy. Poznáme asi 900 druhov pásnic.
Iné projekty
Externé odkazy
- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.