Acélomáty
Acélomáty (iné názvy: acoelomáty[1], [ak sa považujú za prvoústovce:] necélomové prvoústovce[2], staršie mezenchýmové červy; lat. Acoelomata ) je taxón dvojstranovcov.
acélomáty | |||
Ploskuľa Pseudobiceros hancockanus | |||
Vedecká klasifikácia | |||
---|---|---|---|
Vedecký názov | |||
Acoelomata | |||
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |||
Staršie systémy
Termínom Acoelomata boli v starších systémoch označované živočíchy (presnejšie prvoústovce) bez súvislej telovej dutiny. V užšom zmysle sem patrili len ploskavce a páskovce (porov. napr. V. Franc 2005, Whittaker 1969), v širšom zmysle aj gnatostomuly (čeľusťoústky) a machovce (porov. napr. acoelomáty in: Encyclopaedia Beliana).
Novšie systémy
V najnovších systémoch sa tento taxón nevyskytuje, alebo ak sa vyskytuje, tak zahŕňa len taxón bezčrevovce v širšom zmysle (Acoelomorpha sensu lato) a už nepatrí pod prvoústovce, ale tvorí taxón paralelný k prvoústovcom. Dôvodom tejto redukcie taxónu na bezčrevovce je skutočnosť, že spomínaný typ telovej dutiny nevystupuje ako fyleticky významný, ale skôr konvergentný znak. Usporiadanie bilaterálnych živočíchov je preto postavené na súbore iných znakov. Ako najprimitívnejšie bilaterálie (po parazitizmom extrémne zjednodušených Mesozoa) potom vystupujú bezčrevné ploskule, v starších systémoch zaraďované ako trieda (Acoelomorpha), alebo dokonca ako rad (Acoela) do kmeňa ploskavce (Plathelminthes). Podľa názorov moderných systematikov predstavujú pôvodný, veľmi primitívny typ, ktorý spája voľne žijúce (t. j. neparazitické) bilaterálie s mechúrnikmi (Coelenterata), najmä s rebrovkami (Ctenophora). Systematiku pozri v článku bezčrevovce.
Podľa štúdie z roku 2011 (pozri v článku bezčrevovce) bezčrevovce patria asi pod druhoústovce, kde spolu s Xenoturbellida tvoria spoločný taxón.
Referencie
- acoelomáty. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 40.
- UŠÁKOVÁ, K., MATIS, D., KOVÁČ, V. Biológia pre gymnáziá 4. Bratislava: SPN, 2002. ISBN 80-08-03328-2.S. 22
- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.