Označovanie budov

V Austrálii a na Novom Zélande sa obvykle používa európska schéma. Vo vidieckych oblastiach, kde sú domy a farmy od seba ďaleko vzdialené, sa zaviedol systém založený na vzdialenostných kilometroch, takže napr. farma vzdialená 2 300 m od začiatku cesty bude mať číslo 230.[4]

Typický európsky spôsob označovania domov

V Európe je najbežnejšiou číslovacou schémou v mestách (typicky teda pri orientačných číslach) číslovanie každej strany ulice vzostupne (spravidla smerom od centra mesta), pričom jedna strana ulice (obvykle pravá pri pohľade smerom, ktorým čísla stúpajú) je číslovaná párnymi číslami a druhá strana číslami nepárnymi. Pri rozdelení budovy alebo výstavby novej je táto označená číslom s príponou písmena abecedy alebo latinskou predponou (bis, ter atď.), ako tomu je v Španielsku alebo vo Francúzsku. Tento systém je rozšírený vo väčšine krajín sveta.

V celom Česko-Slovensku upravila číslovanie domov s účinnosťou dňom vyhlásenia (22. septembra 1961) vyhláška česko-slovenského Ústredného úradu pre veci národných výborov č. 97/1961 Zb., O názvoch obcí, označovaní ulíc a číslovaní domov, vydaná na základe splnomocnenia zákonom 36/1960 Zb. O územnom členení štátu. Táto vyhláška určovala tri druhy čísel budov: popisné, evidenčné a orientačné. Zákon ani vykonávajúci vyhláška neobsahujú vo vzťahu k tejto tematike žiadne zrušovacie ani prechodné ustanovenia ani nijako neodkazujú na doterajšie spôsoby číslovania. K vyhláške vydal úrad ešte metodické smernice (por. č. 33/1961 Zbierky smerníc pre národné výbory).

Česko-slovenská vyhláška č. 97/1961 Zb. bola na Slovensku s účinnosťou od 1. januára 1971 nahradená vyhláškou ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky č. 93/1970 Zb., o určovaní názvov obcí a ich častí, ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní budov. Táto vyhláška premenovala popisné číslo na súpisné číslo, zásady pre číslovanie v nej boli upravené podrobnejšie ako v doterajšej česko-slovenskej vyhláške a jednotne boli stanovené rozmery aj farby tabuliek pre všetky tri typy čísel: súpisné číslo čiernou farbou na bielom podklade, orientačné červeno na bielom podklade a evidenčné bielo na modrom podklade, vrátane grafických vzorov v prílohe. Pre orientačné čísla táto slovenská vyhláška na rozdiel od česko-slovenskej i neskorších českých explicitne opísala aj metódu číslovania. Náklady na vyznačenie (všetkých troch typov čísiel) mali niesť, tak ako doteraz, vlastníci (užívatelia) budov a objektov.

S účinnosťou od 19. decembra 1990 doterajšiu vyhlášku nahradil zákon Slovenskej národnej rady č. 517/1990 Zb., o územnom a správnom členení Slovenskej republiky, ktorý je v § 9 až 12 obdobný predchádzajúcej úprave, ale už nepočíta s existenciou evidenčných čísel. Po novom tabuľky so súpisným číslom obstaráva obec na vlastné náklady, avšak tabuľku s orientačným číslom obstaráva aj naďalej vlastník stavby, ich pripevnenie a údržbu zabezpečuje vlastník stavby. Obdobnú úpravu obsahuje aj § 12 až 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, 221/1996 Z. z., o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, na ktorý nadviazala vykonávacia vyhláška 347/1997 Z. z., ktorá v prechodných ustanoveniach nariadila nahradiť zostávajúcu evidenčné čísla súpisnými do konca roka 1997.

Zákon č. 453/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, vypustil ustanovenia o číslovaní domov zo zákona o územnom a správnom členení Slovenskej republiky a novo je vložil v redukovanej podobe do zákona o obecnom zriadení (369/1990 Z. z.) ako § 2c, a v § 27 bolo ministerstvo vnútra splnomocnené vydať vykonávací predpis. Tým je s účinnosťou od 1. marca 2003 vykonávajúca vyhláška č. 31/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb. Novelizačná vyhláška 141/2015 Z. z. priniesla hlavne zmeny týkajúce sa evidencie adries.

Podľa zákona je obec povinná na vlastné náklady viesť evidenciu súpisných čísiel a evidenciu orientačných čísiel, tieto čísla stavbám určovať a stavby týmito číslami označovať tabuľkami rovnakého vzoru; súpisnými číslami musí obec stavby označovať vždy, orientačnými číslami len ak tak rozhodne (podmienkou je však existencia ulíc označených názvami). Podoba tabuliek je teda výlučne na rozhodnutí obce, ktorá je však povinná dbať, aby boli všetky tabuľky rovnakého vzoru.

Súpisné číslo má každá budova. Pokiaľ sa v obci uplatňuje označovanie orientačnými číslami, má orientačné číslo každý vchod. Pri lineárnej zástavbe majú budovy v smere od stredu obce na ľavej strane ulice nepárne čísla a na pravej strane ulice párne čísla číselného radu orientačných čísiel.[5] Časť obce, ktorá má vlastné katastrálne územie, môže mať samostatné číslovanie budov súpisnými číslami a orientačnými číslami.[6]

Súpisné číslo aj s označením mestskej časti

V predvojnových dokumentoch a literatúre sa často za súpisné číslo pripájalo rímske číslo označujúce rozlíšenie miestnej časti, napríklad prvé tri adresy na policajnej pobytovej prihláške rodiny Franza Kafky v Prahe boli: 27/I (kde I znamená Staré Mesto), 802/II (II = Nové Mesto) a 187/V (V = Josefov). Rímskymi číslami boli označené nielen štvrti v mestách, ale aj dediny či osady v dedinských obciach. Dnes sa v súpisnom čísle namiesto rímskej číslice používa názov časti obce.^{[chýba zdroj]}

Číslovanie domov v Prahe: vľavo (červené) súpisné číslo domu s označením katastrálneho územia, vpravo (modré) orientačné číslo

V Česku platia podobné uzancie ako na Slovensku. Označovanie domov upravuje Zákon č. 128/2000 Sb. o obciach (obecné zriadenie)[7], Zákon o hlavnom meste Prahe[8] a Vyhláška o spôsobe označovania ulíc a ostatných verejných priestranstiev názvami, o spôsobe použitia a umiestnenia čísel k označeniu budov, o náležitostiach ohlásenia o prečíslovaní budov a o postupe a oznamovaní pridelenia čísel a dokladoch potrebných k prideleniu čísel[9].

V Česku sa okrem súpisných čísel (v češtine číslo popisné) a orientačných čísel rozlišujú aj evidenčné čísla, prideľované rekreačným a dočasným (napr. núdzovým) stavbám; evidenčné čísla sú obdobou súpisných čísel.

Každá obec sama rozhoduje či bude prideľovať orientačné čísla. Tie sa prideľujú spravidla v mestách, ale niektoré veľké mestá (Zlín, Pardubice alebo Kladno) ich neprideľujú, napriek tomu sa používajú aj v niektorých malých dedinách. Používa sa obvyklý európsky systém s drobnými modifikáciami (napr. v Prahe prevažuje smer číslovania ulíc podľa toku Vltavy, t. j. z juhu na sever).

V Česku má obecný úrad každej obce (okrem Prahy) kompetenciu stanoviť nariadením obce (v prenesenej pôsobnosti) podobu tabuliek (farbu, tvar, rozmery, materiál atď.). Pre legislatívnu chybu pražský magistrát na rozdiel od ostatných obcí v Česku takú právomoc nemá. Aj z ostatných obcí využívajú túto možnosť regulovať podobu tabuliek, danú Zákonom o obciach, v súčasnosti len máloktoré. V minulosti túto právomoc mali národné výbory a neskôr zastupiteľstvá obce, tieto vyhlášky po rozdelení samostatnej a prenesenej pôsobnosti obcí stratili platnosť a väčšinou neboli nahradené. Farba a podoba tabuliek (prípadne text na tabuľke) je väčšinou do značnej miery záležitosťou miestnej tradície; v Čechách sú vo všeobecnosti iné farebné zvyklosti než na Morave.

Staršia schéma značenia domov na spôsob hodín

V Británii platia pri označovaná domov európske zvyklosti. Nové budovy vložené medzi existujúce orientačné čísla majú dodatok písaný veľkými písmenami abecedy či dokonca dodatok v podobe polčísla (napr. 20½ Camberwell Church Street).

Na niektorých miestach sa z minulosti dochovalo značenie domov na spôsob hodín (jedna strana ulice číslovaná vzostupne a druhá, nadväzujúc na koniec prvej, zostupne).

V niektorých mestách Ruska, ako napr. v Petrohrade sú nepárne orientačné čísla na pravej strane ulice.

Na parcelách s niekoľkými budovami (komplex budov) je niekedy pridaný ďalší prvok adresy, tzv. корпус (korpus), obvykle používaný na adrese za číslom komplexu budov, napr. Moskovskoye shosse, dom 23, korpus 2, t. j. 2. budova na orientačnom čísle 23.

V USA je obvyklé číslovanie podľa vzdialenosti od danej línie, takže sú bežné aj štvor- či päťčíselné adresy. V Novom Anglicku a New Yorku sú používané európske schémy.

V mestách s mriežkovým systémom ulíc adresy často stúpajú po stovkách pri každej križovatke a zodpovedajú systému číslovania ulíc, takže napr. adresa 900 Euclid Avenue v Clevelande značí, že budova stojí na rohu Euclid Avenue a 9. ulice či adresa 1610 Walnut Street vo Philadelphii značí, že budova stojí na Walnut Street medzi 16. a 17. ulicou oproti domu s adresou 1609 Walnut Street.