Chetitská ríša
Chetitská ríša[1][2] (iné názvy: ríša Chetitov[3], Ríša Chetitov[1], (ríša) Chatti) bol staroveký štát Chetitov v Malej Ázii v 18. až 13. storočí pred Kr.
Okolo roku 2000 pred Kr. prišli Chetiti do strednej Anatólie a vytvorili niekoľko samostatných kniežatstiev. Asi v roku 1800 pred Kr. kráľ z Kuššara Pitchana so synom Anittašom dobyl mesto Néšaš a urobil z neho svoje sídlo. Dobyl aj Zalpu, Purušchandu, Šalatuvaru a Chattušaš.
Po zjednotení Cheticie kráľ Labarna dobyl západnú Cilíciu. Jeho syn Labarna II. preniesol hlavné mesto do Chattušaša a prijal meno Chattušiliš I. Za jeho vlády sa ríša rozšírila o mestá Arzava a Alalach. Nepodarilo sa mu však dobyť Aleppo, ktoré ovládol až jeho následník a vnuk Muršiliš I. asi v roku 1609 pred Kr. Vtedy Chetiti získali aj severnú Sýriu a mestá Ugarit a Karchimiš. Asi v roku 1594 pred Kr. Muršiliš dobyl a vyplienil Babylon a zvrhol z trónu slávnu dynastiu Chammurapiho. Za toto víťazstvo vďačil spojenectvu s Churittmi. Muršiliša zavraždili švagrovia Chantiliš a Zidantaš. Chantiliša zavraždil Zidantaš a jeho zavraždil vlastný syn Ammunaš. Ammunaša dal potom zavraždiť Chuzzijaš, kráľ z mesta Chakmeša. Potom sa na trón dostal Telipinuš, ktorý vydal zákon o nástupníctve, podľa ktorého má právo na trón priame kráľovo potomstvo. Okolo roku 1460 pred Kr. sa dostal na trón Tutchalijaš II., ktorý úspešne bojoval v Sýrii a Mezopotámii. Jeho syn Chattušiliš II. stratil Kizvatnu. Za vlády Tutchalijaša III. na ríšu zaútočili z východu Kaškovia a z juhu kráľ z Arzavy. Počas týchto vojen bolo zničené aj hlavné mesto Chetitskej ríše Chattušaš.
Po zvrhnutí kráľa Arnuvandaša II. asi v roku 1375 pred Kr. sa na trón dostal syn Tutchalijaša III. Šuppililiumaš I. S novou armádou zaútočil do srdca ríše Mitanni. Keď zvíťazil, na trón dosadil syna porazeného kráľa, ktorého oženil so svojou dcérou. Takto sa zmocnil aj štátu Chajašša. Po týchto víťazstvách sa mu do ruky dostal list od Tutanchamonovej vdovy Anchesenamon. Ponúkala mu svadbu s jedným z jeho synov. Šuppililiumaš súhlasil a poslal jej svojho syna, ktorého však cestou zavraždili.
Na egyptsko-chetitských hraniciach v Sýrii dochádzalo ku konfliktom už za faraóna Setchiho I. a Muršiliša II. Rozhodujúcu bitku zviedli až ich synovia Ramesse II. a Muvatalliš. Táto bitka sa odohrala pri najväčšej chetitskej pevnosti v Sýrii Kadeš. Po nerozhodnej bitke pri Kadeši sa Ramesse II. vzdal plánu na zničenie chetitskej ríše a uzavrel s Muvatallišovým nástupcom Chattušilišom III. "zmluvu o večnom mieri a priateľstve" a oženil sa s jeho dcérou. Táto zmluva je najstaršou dochovanou mierovou zmluvou v dejinách.
Syn Tutchalijaša IV. Arnuvandaš IV. sa stretol s novými nepriateľmi zo západu: Achájcami. Jeho syn Šuppiluliumaš II. v roku 1200 pred Kr. nastúpil na trón, bol to posledný chetitský veľkokráľ. Keď zo západu prišli tzv. morské národy, bola ríša Chetitov zničená. Zvyšné štáty Chetitov pripravili o samostatnosť Asýrčania. Posledná chetitská pevnosť Karchemiš bola dobytá v roku 717 pred Kr. asýrskym kráľom Šarrukínom (Sargonom II).
Zdroje
- VALACHOVIČ, Pavol. Chetiti. Historická revue, 2017, roč. XXVIII, čís. 4, s. 6 – 12. ISSN 1335-6550.
- chetitský. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok H – L. Bratislava : Veda, 2011. 1087 s. Dostupné online. ISBN 978-80-224-1172-1.
- Chetit. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok H – L. Bratislava : Veda, 2011. 1087 s. Dostupné online. ISBN 978-80-224-1172-1.
- ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Za tajomstvom ríše Chetitov. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2003. 172 s. ISBN 80-8046-229-1. S. 19, 81, 82.
