Othenio Abel
Othenio Abel (* 20. jún 1875, Viedeň – † 4. júl 1946, Mondsee) bol rakúsky geológ a paleontológ. Spolu s Luisom Dollom bol spoluzakladateľom náuky o živote vyhynutého tvorstva a jeho prispôsobení sa okoliu tzv. paleobiológie, ktorú on sám v roku 1912 definoval ako „výskum prispôsobenia sa fosílnych zvierat prostrediu a zisťovanie spôsobu ich života“.[1]
Othenio Abel | |||
rakúsky geológ a paleontológ | |||
Narodenie | 20. jún 1875 Viedeň, Rakúsko-Uhorsko dnes Rakúsko | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 4. jún 1946 (70 rokov) Mondsee, Rakúsko | ||
Odkazy | |||
Commons | |||
Život
V rokoch 1917-1934 pôsobil ako univerzitný profesor vo Viedni a neskôr na ústave paleontológie na Univerzite v Göttingene. Podieľal sa na prieskume jaskyne Drachenhöhle pri Mixnitzi, kde bolo objavených veľké množstvo holocénnych a pleistocénnych pozostatkov, hlavne jaskynných medveďov.[2] Venoval sa paleontológii stavovcov, rekonštrukciám fosílnych zvierat a regionálnou geológiou treťohôr Viedenskej panvy.[1]
Dielo
Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria monografie:[2]
- Grundzüge der Paläobiologie der Wirbeltiere, 1912
- Lehrbuch der Paläozoologie, 1920
- Die Drachenhöhle bei Mixnitz, 1931
- Vorzeitliche Lebensspuren, 1935
- Das Reich der Tiere, 1939.
Referencie
- Abel, Othenio. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 21.
- Online-Lexikon AEIOU - Abel, Othenio [online]. aeiou.at, [cit. 2010-07-04]. Dostupné online. ((po nemecky))