Otakar Borůvka

Narodil sa v Uherskom Ostrohu. Po štúdiu na Masarykovej univerzite v Brne pôsobil na tejto univerzite v rokoch 1921 – 1970, od roku 1946 ako profesor. Bol žiakom M. Lercha, študoval u Elie Josepha Cartana v Paríži (1926, 1929) a Wilhelma Blaschkeho v Hamburgu (1930). V roku 1953 sa stal členom korešpondentom Československá akadémia vied, v roku 1965 akademikom ČSAV. Od roku 1969 až do smrti pracoval v Matematickom ústave akadémie v Brne.

Zomrel 22. júla 1995 v Brne.

Borůvkova vedecká práca pokrýva široké pole matematických disciplín a odráža hlavné trendy vývoja matematiky 20. storočia. Jeho vynikajúce výsledky a nové metódy sa dotýkajú teórie grafov, diferenciálnej geometrie, algebry a teórie diferenciálnych rovníc. Podstatne prispel k rozvoju týchto disciplín a založil vedecké školy. Počas svojej pedagogickej a vedeckej aktivity vychoval mnoho žiakov, väčšina moravských a slovenských matematikov boli jeho žiakmi, alebo žiakmi jeho žiakov.

Borůvkove výsledky v klasickej analýze v období 1923 – 1925 boli ovplyvnené jeho učiteľom prof. Matyášom Lerchom. V pionierskej práci O jednom minimalizačnom probléme z roku 1926 algoritmicky rozriešil problém minimálnej ceny elektrickej siete, typ dopravného problému patriaceho do základnej časti teórie grafov, prinajmenej 10 rokov predtým, ako bola teória grafov vytvorená ako matematická disciplína.

V jeho monumentálnom diele o projektívnej geometrii bol prvý, kto študoval analytické korešpondencie medzi dvoma projektívnymi rovinami. Výsledky jeho rozsiahlej práce z roku 1933 o (dvojdimenzionálnych) sférických plochách v 2n dimenzionálnych priestoroch sa stali základom dôležitých aplikácií modernej diferenciálnej geometrie. Tak bolonská vedecká škola pokračovala v Borůvkových pôvodných štúdiách vo viacerých smeroch. Tak napr. S. S. Chern vo svoje práci o minimálnych podvarietách vnorených do sfér nazýva určité diferenciálne rovnice Ferenetovými–Borůvkovými formulami.

Patrí aj medzi zakladateľov dôležitých koncepcií všeobecnej algebry. Vytvoril teóriu grupoidov a svoje originálne výsledky a metódy publikoval v monografii Základy teórie grupoidov a grúp, publikovanej po nemecky (1960), po anglicky (1974) a niekoľkokrát po česky.

V r. 1950 začal systematické štúdium diferenciálnych rovníc. Na základe dôkladnej znalosti klasickej analýzy, diferenciálnej geometrie a algebry rozvinul originálnu a plodnú teóriu globálnych transformácií lineárnych diferenciálnych rovníc druhého rádu. Zaviedol niekoľko nových pojmov a metód, rozriešil mnohé problémy v tejto oblasti, napr. problém globálnej ekvivalencie takých rovníc. Táto kvalitatívna teória globálneho charakteru, ktorá vykazuje vysoký stupeň geometrizácie a algebraizácie je zhrnutá v monografii Lineárne diferenciálne transformácie 2. rádu, publikovanej v nemčine (1967) a v angličtine (1971). Podobne ako v diferenciálnej geometrii a algebre, mnohí českí a slovenskí, ale aj zahraniční matematici využívali Borůvkove metódy a výsledky z teórie diferenciálnych rovníc na riešenie rôznych problémov týkajúcich sa nielen rovníc druhého, ale aj vyšších rádov.

Borůvkov význam pre Slovensko je nedoceniteľný. Pre slovenskú matematiku je tým, čím sú pre slovenskú hudbu Vítězslav Novák, či Václav Talich. Tak ako po 1. svetovej vojne mnohí českí matematici pomohli postaviť na nohy slovenskú matematiku na stredných školách, tak po 2. svetovej vojne prof. Borůvka pomohol postaviť na nohy slovenskú matematiku na školách vysokých. Ako medzinárodne uznávaný vedec sa venoval aj budovaniu vedeckej základne matematiky na Slovensku, a to s plnou energiou i autoritou. Pôsobil externe na Univerzite Komenského, kam dochádzal plných desať rokov prednášať a pomáhať mladým adeptom vedy. Aj po skončení tohto obdobia udržuje so slovenskými matematikmi úzky kontakt, či už na svojom seminári v Brne, či na obhajobách v Bratislave, či v Jednote čs. matematikov a fyzikov.

Podstatným bol Borůvkov prínos k budovaniu vedeckej základne slovenskej matematiky, orientovanie mladých asistentov na aktuálnu problematiku, neoceniteľné rady pri ich prvých krokoch vo vedeckej kariére. Ich výchova v duchu náročnosti a láskavosti zároveň. Keď bol pre zásadový postoj v roku 1968 v Brne akad. Borůvka odstavený od funkcií, slovenskí matematici sa zasadili o to, aby ostal vo funkciách na Slovensku. V roku 1969 dostal čestný doktorát Univerzity Komenského.

Bol čestným členom Jednoty československých matematikov a fyzikov, čestným doktorom Masarykovej Univerzity, nositeľom Eulerovej medaily, Zlatej plakety ČSAV Za zásluhy o vedu a ľudstvo, Bolzanovej zlatej medaily, medailí univerzít v Bruseli, Liège, Krakove a mnohých ďalších uznaní domácich i zahraničných univerzít. Tým najväčším uznaním mu však bola láska a úcta širokej rodiny jeho žiakov a obdivovateľov.

• Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.