Osvald Zahradník

Narodil sa v rodine mlynárskeho robotníka a vzdelanie získaval v Banskej Bystrici, Svite a v Prahe na filozofickej fakulte Karlovej univerzity, kde študoval odbory filozofia a psychológia. Už v roku 1948 začal pracovať ako elektrotechnik vo Svite, po ukončení vysokoškolského štúdia pracoval do roku 1961 ako metodik a dramaturg v koncertnej a estrádnej agentúre v Prahe, odtiaľ sa presťahoval do Banskej Bystrice, kde do roku 1971 pracoval v Československom rozhlase ako režisér a šéfrežisér. V rokoch 1971 – 1973 bol vedúcim redaktorom Československého rozhlasu v Bratislave, potom do roku 1976 pracoval na Ministerstve kultúry SSR a v rokoch 1976 – 1979 pôsobil ako šéf činohry Slovenského národného divadla. Od roku 1979 pracoval v Zväze slovenských dramatických umelcov.

Debutoval v roku 1952 krátkymi prozaickými útvarmi, ktoré uverejňoval v novinách a časopisoch Rudé právo, Pravda, Práca, Nové slovo, Smer, Rozhlas, Mladá tvorba, Film a divadlo a mnohých ďalších. Od roku 1967 sa začal venovať tiež dramatickej tvorbe, keď začal písať rozhlasové a neskôr i televízne hry. Vo svojich rozhlasových hrách sa venuje témam citovej krízy v manželstve, konfliktom s etikou prostredia, návratom z väzenia do bežného života, a viaceré jeho diela majú i detektívnu zápletku. V ďalšej tvorbe sa venuje konfrontácii sveta ilúzií a skutočnosti, sveta starých ľudí a najmladšej generácie, ale tiež sa vracia k takým témam, ako bola vojna, Slovenský štát, Slovenské národné povstanie a rodinné problémy.

• 2003: Pribinov kríž II. triedy od prezidenta SR Rudolfa Schustera za významné zásluhy o rozvoj slovenskej dramatickej tvorby.[2]