Oravské múzeum

Na podnet osobností kultúry v Dolnom Kubíne, najmä Leopolda Brucka, Pavla Zocha, Juraja Matušku a iných, bola v roku 1837 založená Vychovávateľská spoločnosť oravského bratstva, ktorá pôsobila do roku 1848. Na základe daru rozsiahlej zbierky kníh a cenných historických predmetov zo súkromného majetku Vavrinca Čaploviča Oravskej stolici sa popri Vychovávateľskej spoločnosti v roku 1839 utvorila i Učená spoločnosť milovníkov knižnice Vavrinca Čaploviča, ktorá pôsobila na Orave do roku 1858. K pôvodným Čaplovičovým zbierkam okrem kníh patrili predmety z astronómie, paleontológie, medicíny, mineralógie a rôzne iné cenné predmety, ktoré si prinášal z ciest po Európe. Vychovávateľská spoločnosť v čele so svojím predsedom Leopoldom Bruckom sa sústredila najmä na výchovu učiteľov, ktorí mali odovzdávať takto získané vedomosti svojim žiakom a tým prispievať k povzneseniu oravskej vzdelanosti. Učená spoločnosť sa zameriavala predovšetkým na odbornú a osvetovú činnosť. Jej členovia buď prispievali finančnými darmi, alebo dopĺňali tvoriace sa fondy knižnice ďalšími predmetmi.

Ďalší rozvoj múzejníctva na Orave nastal po roku 1918. Hlavnú zásluhu v tomto smere mal profesor dolnokubínskeho gymnázia Pavol Florek, ktorý 10. decembra 1924 vydal a neskôr uverejnil v týždenníku Orava výzvu k obnoveniu muzeálnej činnosti na Orave. Vhodné priestory na umiestnenie muzeálnych predmetov mala poskytnúť Čaplovičova knižnica (od roku 1914 sídlila v novej budove), pričom základom budúceho múzea sa mali stať predmety po jej zakladateľovi Vavrincovi Čaplovičovi. Pre zbieranie historických pamiatok dokázal P. Florek zaktivizovať oravskú inteligenciu, najmä kňazov a učiteľov, ktorí zozbierali rozsiahle súbory pamiatok. Zozbieraný materiál bol potom inštalovaný v presklených vitrínach. Snahy o vybudovanie múzea s celooravskou pôsobnosťou dostali konkrétnu podobu 25. januára 1925, keď sa v Oravskom Podzámku zišli iniciátori obnovenia muzeálnej činnosti a zástupcovia spoločenského a kultúrneho života Oravy. Na tomto zhromaždení založili Spolok Oravského múzea. Za čestného predsedu bol zvolený Mikuláš Kubínyi, riadnym predsedom sa stal Štefan Haluška, podpredsedami Eugen Vilček z Trstenej a Hugo Lasslauer z Námestova. Tajomníkom sa stal Ján Ťatliak a kustódom múzea Ján Smetanay, archivár a knihovník Bibliotéky Čaplovičiány. Sídlom spolku bola Čaplovičova knižnica v Dolnom Kubíne. Stanovy spolku boli schválené až o dva roky neskôr – 24. februára 1927. Presný dátum zániku Spolku sa nezachoval, môžeme preto len vychádzať z predpokladu, že po odchode P. Floreka z Dolného Kubína činnosť postupne ustala a definitívne zanikla po vypuknutí druhej svetovej vojny. Muzeálne predmety boli aj naďalej uložené v budove Bibliotéky, kde sa o ne starali knihovníci a až do roku 1954 nenastali v inventári podstatnejšie zmeny.

Po smrti básnika P. O. Hviezdoslava (1921) sa objavujú snahy o zvečnenie jeho pamiatky. Prvýkrát sa o založení múzea na základe Hviezdoslavovej pozostalosti začalo hovoriť v roku 1925 v súvislosti so vznikom Spolku Oravského múzea. Hviezdoslavova pracovňa a pozostalosť venovaná Oravskému múzeu bola umiestnená najprv v budove okresného úradu (čiastočne v Čaplovičovej knižnici), neskôr nové múzeum bolo situované do troch miestností na poschodí budovy Čaplovičovej knižnice. Z toho dôvodu sa v auguste 1954 vykonávali adaptačné práce, v rámci ktorých sa knižný fond Bibliotéky presunul do priestorov na prízemí. Dňa 13. novembra 1954 bolo múzeum, ktorého základom zbierok sa stala Hviezdoslavova pozostalosť slávnostne otvorené. Prvým externým riaditeľom múzea bol Vladimír Čaplovič, po ňom vykonávala túto funkciu (1957 – 1970) Elena Hégerová-Nováková. Múzeum postupne rozšírilo svoju profiláciu o ďalšie osobnosti, ktorých meno sa spája s Oravou (najmä L. Nádaši-Jégé, Novákovci, A. Medzihradský, T. H. Florin, M. Kukučín). Medzníkom v dejinách múzea bol rok 1970, keď Literárne múzeum P. O. Hviezdoslava bolo prevzaté zo správy MsNV v Dolnom Kubíne do správy odboru kultúry ONV s podmienkou, že Čaplovičova knižnica zostane trvalou súčasťou svojej budovy. V tom istom roku sa novým riaditeľom múzea stal Peter Škrabák, ktorý túto funkciu vykonával do roku 1980. Dňa 5. októbra 1979 múzeum prevzalo do správy areál Hviezdoslavovej hájovne pod Babou horou a sprístupnilo v jej interiéri expozíciu Hviezdoslavovej Hájnikovej ženy.

V Oravskom Podzámku sa miestom pre činnosť múzea stal Oravský hrad. Po požiari roku 1800 väčšia časť hradu ostala nevyužitá, keďže správa Oravského panstva sa presunula do nových priestorov pod hradom. Na hrade zostal len zariadený interiér kostola, hradná zbrojnica a zámocký archív. V roku 1862 sa riaditeľom vtedy existujúceho Oravského komposesorátu stal gróf Edmund Zichy, ktorý začal s reorganizáciou celej štruktúry panstva. Výkonom plánovaných zmien poveril lesmajstra Williama Rowlanda a právnou agendou Mikuláša Kubínyiho, ktorý neskôr vykonával i funkciu archivára. Rowland patril k vynikajúcim lesníckym odborníkom a pri zaškoľovaní pracovníkov využíval názorné ukážky – preparáty živočíchov a drevené modely technických zariadení. Práve tieto predmety sa stali základom múzejného fondu vznikajúceho Múzea Oravského panstva (tiež Múzeum Oravského komposesorátu) na Oravskom hrade. V roku 1868 boli predmety sprístupnené verejnosti. Na komposesorátne múzeum upozornil Rowland širšiu verejnosť v článku Aus der Arva (Z Oravy), ktorý bol uverejnený v roku 1874 v ročenke Uhorského karpatského spolku. Nachádza sa tu aj súpis cicavcov a vtákov vystavených v múzeu a zoznam flóry zostavený Guberom. Fond múzea sa postupne dopĺňal. W. Rowlanda zaujímali aj geologické pomery Oravy, preto pozval Geologický výskumný ústav z Viedne. Z výsledkov výskumu vznikla kolekcia pôdnych vzoriek z rôznych hĺbok a rozdielnych hornín. Neskoršie ju doplnili meteoritmi, skamenelinami, vzorkami rašelín a lignitu. Preparáty živočíchov boli výsledkom práce najmä lesníka Oravského panstva Jozefa Gubera, významnou mierou však prispel Anton Kocyan, ktorý od roku 1868 dodával múzeu preparáty a ktorého v roku 1870 Edmund Zichy osobne pozval z Koscieliska na Oravu a dal mu tak možnosť sledovať aj faunistické pomery na Orave, keďže dostal miesto horára v Oraviciach a Zuberci. V roku 1889 vydal samostatný katalóg oravskopodzámockých zbierok. K budovaniu zbierok prispel aj Mikuláš Kubínyi, ktorý uskutočňoval rozsiahle archeologické výskumy a archeologická zbierka bola následne vystavená v múzeu. Najpočetnejšie boli vo fondoch zastúpené zoologické zbierky a lesnícke zbierky ako vzorky drevín, pracovné náradie a modely technických zariadení a dopravných prostriedkov. Komposesorátne zbierky tvoril aj nábytok prevezený z kaštieľa vo Veličnej, odkiaľ sa na hrad premiestnila aj zbierka obrazov – portréty osobností, ktoré spravovali hrad. Patrili tu aj predmety hradnej zbrojnice, ktoré boli doplnené z viedenských skladov a kópiami, nakoľko pôvodná zbierka bola v roku 1848 rozobratá. Osobitnú skupinu predstavovala numizmatická zbierka od Mikuláša Kubínyiho a inventár hradnej kaplnky so sakristiou. V rokoch 1906 – 1912, keď bol vo funkcii riaditeľa Oravského komposesorátu Jozef Pálffy, v interiéroch stredného hradu boli miestnosti doplnené kópiami dobového nábytku a približovali návštevníkom stredoveké bývanie na hrade. Zbierky komposesorátneho múzea boli umiestnené prevažne v dolnom a čiastočne v strednom hrade.

O činnosti múzea v prvých desaťročiach 20. storočia máme len útržkovité informácie. V roku 1929 sa uskutočňovala rekonštrukcia zbierkového fondu. Jednotlivé exponáty boli očistené, označené slovenskou nomenklatúrou a znovu inštalované v nových vitrínach.

Činnosť múzea sa rozvinula po roku 1951, keď bol Oravský hrad aj s muzeálnymi predmetmi prevzatý od Československých štátnych lesov do Štátneho kultúrneho majetku. V roku 1953 bolo rozhodnuté o tom, že na hrade bude vybudované vlastivedné múzeum s celooravskou zbernou oblasťou a pôsobnosťou. V roku 1954 boli do múzea v Podzámku presunuté muzeálne predmety z Čaplovičovej knižnice a v roku 1956 Okresný národný výbor v Dolnom Kubíne premenoval múzeum na hrade na Oravské vlastivedné múzeum.

V roku 1953 sa začalo aj s generálnou rekonštrukciou Oravského hradu. Po jej ukončení v roku 1968 získalo múzeum nové prevádzkové a expozičné priestory a hrad ako taký nadobudol svoj súčasný vzhľad.

Dňa 22. septembra 1968 sa uskutočnili oslavy storočnice múzea. Po predchádzajúcich rokoch terénneho výskumu a akvizičnej činnosti zozbieralo múzeum množstvo nového materiálu, ktoré v kombinácii so staršími exponátmi inštalovalo a sprístupnilo verejnosti ako novú historickú a vlastivednú expozíciu. Jadrom historickej expozície sa stal Thurzovský a Korvínov palác (dobový nábytok, olejomaľby, zbrojnica, kuchyňa), vlastivedná expozícia bola sústredená na 4 poschodiach Dubovského paláca (prírodovedné zbierky, archeológia, národopis).

V roku 1974 otvorilo múzeum v bývalej budove ONV v Dolnom Kubíne novú expozíciu Revolučné tradície Oravy. Expozície múzea mimo hradu sa rozšírili aj otvorením Múzea oravskej dediny (skanzenu) v Zuberci v roku 1975 s rozsiahlou etnografickou expozíciou.

Na základe uznesenia Rady ONV v Dolnom Kubíne sa uskutočnilo s platnosťou od 1. januára 1980 spojenie múzeí na Orave. Z Literárneho múzea P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne a z Oravského vlastivedného múzea v Oravskom Podzámku bolo vytvorené jedno múzeum pod názvom Oravské múzeum so sídlom v Dolnom Kubíne. V tom istom roku bola zrušená expozícia Revolučné tradície Oravy v Dolnom Kubíne a táto bola premiestnená do Oravského Podzámku (budova č. 9). V roku 1983 bolo schválené preradenie Pamätného domu Martina Kukučína zo správy MNV v Jasenovej do správy Oravského múzea a tento sa stal novou expozíciou. V tomto istom roku na základe uznesenia Rady ONV v Dolnom Kubíne bol zmenený názov Oravského múzea na Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava.

V roku 1990 bolo múzeum delimitované z ONV v Dolnom Kubíne pod Ministerstvo kultúry SR. K 1. decembru 1991 došlo na podnet MK SR k odčleneniu nehnuteľného majetku Múzea oravskej dediny pod správu obce Zuberec. V roku 1996 bolo múzeum začlenené do Oravského kultúrneho centra (intendantúra), neskôr však došlo k jeho prevodu na Krajský úrad v Žiline. V tom istom roku sa súčasťou Oravského múzea stal Florinov dom. V súčasnosti je múzeum v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja a spravuje na rôznych miestach Oravy 10 objektov (rodný dom Martina Kukučína v Jasenovej, budovu Čaplovičovej knižnice a Florinov dom v Dolnom Kubíne, Oravský hrad, administratívnu budovu a renesančnú budovu v Oravskom Podzámku, terénnu stanicu a kópiu zemianskej kúrie z Vyšného Kubína v areáli Múzea oravskej dediny v Zuberci, areál Hviezdoslavovej hájovne v Oravskej Polhore a oravskú časť lesnej úvraťovej železnice so stanicou Tanečník).