Omega-oxidácia

Omega-oxidácia alebo ω-oxidácia je alternatívny spôsob oxidácie mastných kyselín, odlišný od omnoho známejšej beta-oxidácie. Z označenia je zrejmé, že dochádza k oxidácii na uhlíku ω (teda na „poslednom uhlíku“) miesto bežnej oxidácie na β-uhlíku. V typickom prípade ide o veľmi minoritnú dráhu pre oxidáciu stredne dlhých mastných kyselín (s dĺžkou 10 – 12 uhlíkov). Do popredia sa ω-oxidácia dostáva vtedy, keď je β-oxidácia narušená. U stavovcov sa enzýmy pre ω-oxidáciu nachádzajú prevažne v endoplazmatickom retikule pečeňových a obličkových buniek.

Reakcie ω-oxidácie sa dajú zhrnúť do troch krokov:

Typ reakcie	Enzým	Opis	Reakcia
Hydroxylácia	oxidáza so zmiešanou funkciou	V prvom kroku dochádza k naviazaniu hydroxylovej skupiny na ω-uhlík. Kyslík v tomto hydroxyle pochádza z molekulárneho kyslíka a dostáva sa tam v zložitej reakcii, ktorej sa zúčastňuje cytochróm P450 a NADPH.
Oxidácia	alkoholdehydrogenáza	V ďalšom kroku sa hydroxylová skupina oxiduje na karbonylovú (pomocou NAD+)
Oxidácia	aldehyddehydrogenáza	V treťom kroku sa karbonylová skupina oxiduje na karboxylovú skupinu (opäť pomocou NAD+). Vzniká mastná kyselina s karboxylom na oboch koncoch.

Po dokončení týchto troch krokov môže byť mastná kyselina napríklad pripojená (akýmkoľvek koncom) na koenzým A. Následne môže zlúčenina vstúpiť do mitochondrie a podstúpiť beta-oxidáciu. Konečným produktom beta-oxidácie takej mastnej kyseliny je napr. sukcinát, ktorý môže vstúpiť do Krebsovho cyklu, a kyselina adipová.