Obliehanie Brna (1645)

Obliehanie Brna (3. máj – 23. august 1645) bolo významnou bitkou poslednej fázy tridsaťročnej vojny. Brnianska posádka, tvorená 500 vojakmi a asi tisícovkou príslušníkov mestskej domobrany, ubránila mesto proti asi dvadsaťosemtisícovej armáde generála Lennarta Torstensona. Úspech obrancov odštartoval skvelú kariéru ich veliteľa Louisa Raduita de Souches v službách Habsburgovcov, zamestnal na takmer štvrť roka v zbytočnom a nákladnom úsilí najlepšiu švédsku armádu a prispel tiež k tomu, že sa Brno nakoniec definitívne stalo metropolou Moravy (na úkor dobytého Olomouca).

Obliehanie Brna
Súčasť Tridsaťročnej vojny

Plán Brna v dobe obliehania, rytina z Theatrum Europaeum
Dátum 3. máj – 23. august 1645
Miesto Brno a okolie
Výsledok Švédi neuspeli, Lennart Torstenson bol odvolaný do Švédska
Protivníci
Svätá rímska ríša
Koruna česká		 Švédsko
Velitelia
Louis Raduit de Souches Lennart Torstenson
Sila
1526[1] 28 000 vojakov[1]
Straty
250[1] cca. 8000[1]

Povesť

S obliehaním Brna je spätá najznámejšia brnianska povesť, ktorá vysvetľuje prečo sa zvoní na Petrove poludnie o hodinu skôr. Švédi podľa nej obliehali mesto už viac ako štyri mesiace a ich útoky ani snaha mesto vyhladovať neviedli k cieľu. 15. augusta podnikol veliteľ švédskeho vojska Torstenson generálny útok s tým, že pokiaľ mesto nepadne do poludnia, obliehanie skončí a odtiahne preč. Jeho výrok sa mal doniesť Brňanom a keď bolo švédske vojsko veľmi blízko úspechu, obrancovia sa uchýlili ku ľsti a začali zvoniť poludnie o hodinu skôr. Generál Torstenson mal potom obliehanie ukončiť a Brno bolo zachránené. Na pripomenutie tejto udalosti zvonia každý deň zvony katedrály svätého Petra a Pavla poludnie už o jedenástej hodine.

Povesť však podľa historikov nie je pravdivá a v skutočnosti trval posledný generálny útok až do večera 15. augusta. Útok bol obrancami mesta odrazený, načo Torstenson pre vyčerpanie svojich vojsk a nedostatok času obliehanie vzdal. Posledných osem dní obliehania sa už švédske jednotky sťahovali a odvážali delá, 23. augusta už k žiadnemu útoku nedošlo a územie mesta opustili poslední švédski vojaci.[2]

Referencie
  1. ENGLUND, Peter. Nepokojná léta. Praha : Nakladatelství lidové noviny, 2000. ISBN 80-7106-355-X. (po česky)
  2. ČTK. Brno si připomíná konec obléhání Švédy za třicetileté války [online]. www.christnet.cz, 15.8.2008. Dostupné online. (po česky)

Literatúra
  • Němčík, B.: Švédové před Brnem. Bpress, Brno 1995
  • Matějek, František: Švédové na Moravě za třicetileté války 1. Acta Musei Moraviae, Scientiae sociales, 73, 1988, s. 127-161.
  • Matějek, František: Švédové na Moravě za třicetileté války 2. Acta Musei Moraviae, Scientiae sociales, 75, 1990, s. 141-172.
  • PERNES, Jiří; FUČÍK, Josef; HAVEL, Petr, a kol. Pod císařským praporem. Historie habsburské armády 1526-1918. Praha : Elka Press, 2003. 555 s. ISBN 80-902745-5-2.

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Obléhání Brna (1645) na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.