Krycia sústava
Krycia sústava je tvorená orgánmi, ktoré pokrývajú celý povrch organizmu. Pomáha regulovať teplotu tela, chráni ho, vylučuje niektoré odpadové látky metabolizmu, zúčastňuje sa na tvorbe vitamínu D, zaznamenáva niektoré zmeny vonkajšieho prostredia – najmä teplotu a tlak. U človeka je tvorená nasledujúcimi orgánmi:
Fylogenéza krycej sústavy
- mikroorganizmy – majú ju tvorenú bunkovou stenou, plazmalemou, prípadne schránkou
- bezstavovce – majú ju v podobe jednovrstvovej pokožky – hypodermy, ktorá produkuje kutikulu. Jej podstatou je bielkovina – kutikulín, okrem toho je tu prítomný chitín
- červy – na pokožke je riasinkový epitel, ktorý prispieva k pohybu
- stavovce – povrch tvorí koža – cutis, tu tvoria tri vrstvy: pokožka, zamša a podkožie
Pokožka – epidermis
Je tvorená viacvrstvovým rohovatejúcim epitelom. Má dve hlavné vrstvy: zárodkovú vrstvu (lat. stratum germinativum) a rohovitú/rohovú/zrohovatenú vrstvu (lat. stratum corneum). Zo zárodkovej vrstvy bunky postupne putujú na povrch, rohovatejú, odumierajú a odlupujú sa vo forme kožného prachu alebo lupín (stratum disjunctum).
Obsahuje melanocyty, ktoré sú najmä v stratum basale. Obsahujú melanín; pigment, ktorý vzniká oxidáciou tyrozínu a ktorý je organizovaný do membránových útvarov – metanozómov. Melanínové zrnká dávajú zafarbenie telám živočíchov a rozdiely vo farbe medzi rasami súvisia s rozmiestnením melanínových zrniek v melanocytoch- u tmavšej pokožky sú rozptýlené, u svetlej sú sústredené.
Zamša – dermis
Hranicu pokožky a zamše tvorí stratum basale.
Zamša je najhrubšia časť kože; ide o spojivové tkanivo, ktoré má veľa elastických fibríl a bunkových zložiek. Najvrchnejšiu vrstvu tvorí stratum papilare vo forme výbežkov, ktorými sa zamša zanára do pokožky. Táto vrstva je tvorená riedkym kolagénovým väzivom; sú tu rozvetvenia kapilár vyživujúcich pokožku (tá neobsahuje cievy) a zakončenia hmatových teliesok a receptorov tepelných zmien. Hlbšia vrstva (stratum reticulare) je tvorená zväzkami hrubších kolagénových vlákien, ktoré vytvárajú sieť; dáva elastické vlastnosti koži.
V zamši sa nachádzajú mazové žľazy (cicavce a vtáky), potné žľazy (cicavce) a hlienové žľazy (obojživelníky).
Podkožie – subcutis
Je tvorené riedkym väzivom z tukových buniek, ktoré umožňuje tvorbu záhybov a posun kože voči podkladu.
Kožné deriváty
Sú produktom kože. U bezstavovcov sú prítomné ako žliazky, chĺpky, štetinky a podobne, u stavovcov ako rohovinové útvary, u plazov ako šupiny (vyklenutia zamše na spôsob papily; epidermis sa nachádza na povrchu tejto papily a tu dochádza k procesu rohovatenia).
Vtáky majú rohovinové útvary pri behákoch, derivátmi kože sú tiež zobák a perie. Perie rastie z perových bradavíc za účasti zamše a pokožky; zamša spolu s epidermis sa vzliači, súčasne sa vyliači (nadvihne) okolie papily. Pôvodne epidermové bunky sa intenzívne delia a diferencujú, pribúdav nich vláknitá hmota a rohovatejú. Odumreté bunky sú spojené dezmozómami, u prachového peria iba pozdĺžne, u obrysového aj priečne.
U cicavcov sú typické deriváty chlpy alebo vlasy. Na vlase rozoznávame voľnú časť (scapus) a časť zanorenú (radix; koreň vlasu). Koreň ukončuje vlasová cibuľka (bulbus), tvorí ho vnútorná a vonkajšia epitelová vrstva, smerom von ešte väzivová vrstva. Spolu vytvárajú vlasový folikul: väzivová pošva sa zanára do bázy cibuľky ako vlasová papila a prostredníctvom kapilár vlas vyživuje. Spodnú časť vlasovej cibuľky tvorí zárodkový okrsok, ktorého bunky sa intenzívne množia, pričom novovzniknuté sú tlačené smerom nahor a postupne rohovatejú. Na vonkajšiu stranu väzivovej pošvy nalieha hladký sval. V mieste tohto svalu je prítomná mazová žľaza a pri jeho kontrakcii sa maz vylučuje do koncovej časti chĺpového vačku, kde tiež ústi potná žľaza. Centrálnu časť vlasu tvorí dreň z niekoľkých radov buniek, no môže aj chýbať (jemné chlpy a vlasy), naopak mohutná je kôra, ktorú tvoria bunky usporiadané do formy rúrok. Povrch vlasu/chlpu tvorí epidermikula, pozostávajúca z odumretých buniek, uložených ako škridlice.
