Objav hrobky Childerika I.

Hrobka obsahovala súčasti zbraní, napríklad: obojsečný meč spata, scramasax, sekera franciska, kopija, časť štítu, hodnotné klenoty. Spomedzi klenotov boli dôležité zlatá cibuľovitá brošňa, zlatý náramok, 300 mincí, z toho 200 strieborných a 100 zlatých. Najstaršia minca mala 500 rokov už pri jej ukladaní do hrobky. Našla sa aj rukoväť meča spata, časti puzdra na scramasax a cenné spony a ozdoby, väčšinou zlaté a zdobené technikou cloisonné s alamandínmi. Súčasťou pokladu bolo aj asi tristo zlatých príveskov v tvare včely, ktoré boli doplnkami brokátového plášťa. Dôležitý pre identifikáciu bol zlatý pečatný prsteň so štylizovaným vyrytým portrétom hlavy a nápisom CHILDERICI REGIS. V hrobke sa nachádzali aj písomné dokumenty.

Hrobku a jej mobiliár preskúmal a popísal Jean Jacques Chifflet (1588–1673), lekár a archeológ. Dal vyhotoviť z nájdených predmetov medené kópie a prácu o náleze zverejnil v roku 1655 vo svojom diele Anastasis Childerici I. Francorum regis v latinskom jazyku. Vtedajší miestodržiteľ španielskeho Nizozemska Habsburg arciknieža Leopold Wilhelm vzal poklad pri príležitosti pracovnej cesty do Viedne. Neskôr ho poslali ako dar Ľudovítovi XIV. do Paríža, kde ho uložili do Kráľovskej knižnice, dnes Francúzskej národnej knižnice.

Childerichov poklad s 80 kg predmetov zo zlata bol ulúpený z kráľovskej knižnice v noci z 5. na 6. novembra 1831 a zlato bolo roztavené. Našlo sa len niekoľko predmetov - z nich aj včely - v rieke Seina, kam boli vhodené. Tento poklad dnes nahrádza súbor medených kópií, ktoré boli urobené po objave hrobu a niekoľko faksimílií, ktoré dali urobiť Habsburgovci. Niektoré súčasti pokladu boli znovu nájdené a vystavené v „Kabinete medailí“ v „Národnej knižnici“. Zoznam predmetov darovaných Ľudovítovi XIV. Leopoldom Habsburským v roku 1978 zmizol, z čoho sa usúdilo, že ho ukradli.

Po Francúzskej revolúcii urobil poklad silný dojem na Napoleona I. Childerichove včely si zvolil ako svoj bojový cisársky symbol namiesto dovtedajšej kráľovskej ľalie Kapetovcov.

Pri vykopávkach v osemdesiatych rokoch 20. storočia boli odkryté ďalšie hroby, ktoré patrili k pohrebisku Frankov. Vo vzdialenosti 15 až 20 metrov od Childerichovej hrobky sa našli ostatky viacerých obetovaných koní bez postrojov. Datovali ich na koniec 5. storočia a pripísali ich k mobiliáru Childerichovej hrobky, čo bolo potom interpretované tak, že Childerich asi nebol pokrstený.

• Childerich I. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 349.