Občianska neposlušnosť

Občianska neposlušnosť je aktívne neuposlúchnutie určitého zákona (požiadavky alebo rozkazu) autority (vlády alebo okupačnej veľmoci) bez použitia fyzického násilia. Inštitút občianskej neposlušnosti využívajú stúpenci nenásilného odporu ako hlavný nástroj vyjadrenia svojich postojov.

Protest v New Yorku

Občianska neposlušnosť bola použitá vo viacerých nenásilných odbojových hnutiach v Indii (Gándhího spoločenská podpora kampaní za nezávislosť od britskej koloniálnej nadvlády), v Južnej Afrike v boji proti apartheidu, v americkom boji za ľudské práva a v protivojnových hnutiach celom svete. Jedným z prvých prípadov masívnej implementácie občianskej neposlušnosti bola egyptská revolúcia proti britskej okupácii v roku 1919.

Americký spisovateľ Henry David Thoreau popísal pohnútky takého správania v jeho eseji z roku 1849 Občianska neposlušnosť (pôvodný názov "Odpor voči občianskej vláde"). Základnou myšlienkou diela je idea dôvery vo vlastné sily (človek je na tom dobre s morálkou dovtedy, kým nie je od nikoho závislý); nie je potrebné fyzicky bojovať s vládou, ale ak s ňou niekto nesúhlasí, nesmie podporovať ju alebo jej ďalších podporovateľov. Táto esej mala výrazný vplyv na mnoho neskorších protagonistov občianskej neposlušnosti. Thoreau v eseji vysvetlil jeho odmietnutie platiť dane na protest voči otroctvu a mexicko-americkej vojne.

V európskom kontexte existovala myšlienka odporu proti nespravodlivému zákonu už pred 19. storočím. Dnes sa koncept občianskej neposlušnosti spája predovšetkým s medializovanými podujatiami antiglobalistov alebo hnutí proti reklame.