Norðoyri

Prvá písomná zmienka je z roku 1584, ale vykopávky v Islendingatoftir, niekoľko kilometrov južne od Norðoyri ukázali, že toto miesto bolo osídlené už v časoch Vikingov. V blízkosti týchto vikingských hrobov bol 12. marca 1745 zničený statok snehovou lavínou. Presne o 20 rokov neskôr túto farmu stretol rovnaký osud. Jej ruiny sú viditeľné dodnes. V roku 1945 tu bol umiestnený pomník, ktorý pripomína tieto tragické udalosti.

V posledných 25 rokoch vzrástol počet obyvateľov, pričom nepochybným faktorom bola blízkosť obce s mestom Klaksvík. V roku 1985/86 na tomto mieste žilo iba 15 ľudí. Potom, v rokoch 1988 až 1991 sa počet obyvateľov náhle strojnásobil až na 60 obyvateľov, za posledných 5 rokov rastie pomaly, pohybuje sa na úrovni okolo 90. 1. januára 2011 v dedine žilo 93 obyvateľov.

V roku 1813 Samuel Michael Matras, šerif severných ostrovov, začal zapisovať rôzne údaje súvisiace s prevádzkou farmy (sušenie sena a obilia, rast obilia či zemiakov) do denníka. Keď Samuel zomrel v roku 1857, v zápiskoch pokračoval jeho syn Albert Josias Michael (1815 – 1889) a napokon jeho syn Samuel Michael, ktorý pokračoval v denníku ešte ďalšie tri roky až do roku 1892. Tieto zápisky (Matrasdagbøkur) boli zachované a poskytujú nebývalý pohľad na poľnohospodárstvo na Faerských ostrovov počas veľkej časti 19. storočia (1813 – 1892). Denníky ukazujú, ako nové plodiny ako zemiaky postupne vytláčali obilie, aby ho od roku 1855nahradili úplne. Zemiaky lepšie odolávali vrtochom počasia, boli stabilnejšie a flexibilnejšie v porovnaní s obilím. Ďalej zápisky obsahujú informácie, ktoré pripúšťajú klimatické zmeny. Rodina Matrasovcov ešte teraz vlastní nehnuteľnosti v Norðoyri.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Norðoyri

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Norðoyri na anglickej Wikipédii.