Nokturno

Nokturno alebo nočná hudba (franc. a angl. nocturne, tal. notturno, nem. Nachtstück/Nachtmusik/Nocturne/Notturno/Nocturno) môže byť[1][2][3]:

  • a) v 18. storočí: zábavná (viacvetová komorná) inštrumentálna skladba hraná vonku v noci, podobná serenáde, kasáciii, partite či divertimentu
  • b) v 19. storočí: jednovetová charakteristická skladba lyrickej (najmä trúchlivej nočnej) nálady pre klavír
  • c) od (60. rokov) 18. storočia: vokálna skladba rázu podobného ako pod a) alebo b) (pôvodne najmä jemná a „ospalá“ skladba pre spevácke duo – spravidla ženy – so sprievodom basso continuo)
Nokturno môže zriedkavo znamenať aj obraz nočnej krajiny, pozri nokturno (obraz).

Etymológia

Slovo nokturno pravdepodobne pochádza zo (staršieho českého a staršieho nemeckého) tvaru nocturno (význam: nokturno), ktorý je pravdepodobne chybným zápisom talianskeho slova notturno (význam: nočný/nokturno)[4][5][2], ktoré pochádza z latinského slova nocturnus (význam: nočný)[6].

Vývoj inštrumentálneho nokturna[7]

Názov notturno sa používal už od neskorého osemnásteho storočia pre viacvetné skladby pre komorný orchester, ktoré mali byť hrané vonku v noci.[8]

V roku 1814 vydal írsky skladateľ a klavirista John Field svoj prvý súbor nokturn, ktorým založil žáner nokturno v zmysle definície b).[8] Tieto skladby sú skladané pre sólový klavír, sú veľmi poetické a snivé. Majú zobrazovať noc, mesiac a všetky lyrické i dramatické pocity s nimi spojené.[9]

V tomto období na Fielda nadviazali napríklad Muzio Clementi, Ferdinand Ries, Maria Szymanowska, Friedrich Kalkbrenner, Robert Schumann a Franz Liszt,[9] svoj vrchol potom táto forma dosiahla v 21 nokturnách Fryderyka Chopina.[9][8]

Na konci storočia Claude Debussy transformoval túto formu pre orchester.[8] Neskôr v 20. storočí potom Béla Bartók skladal nokturná odlišného, strašidelného rázu.[8]

Referencie
  1. nokturno. In: Malá československá encyklopedie 4 M-Pol. 1. vyd. Praha : Academia, 1986. 989 s. S. 545.
  2. FASTL, Christian. Notturno. In: Oesterreichisches Musiklexikon [online]. Wien : Österreichische Akademie der Wissenschaften, [cit. 2017-02-27]. Dostupné online.
  3. NOCTURNE [online]. Nancy Cedex : Centre National de Ressources Textuelles et Lexicales, [cit. 2017-02-27]. Dostupné online.
  4. Godfrey Weber's General music teacher : adapted to self-instruction, both for teachers and learners; embracing also an extensive dictionary of musical terms. Boston : J.H. Wilkins & R.B. Carter, 1841. Dostupné online. S. LXI.
  5. nocturno. In: Příruční slovník jazyka českého. dostupné online
  6. Not­tur­no. In: Duden [online]. Berlin : Bibliographisches Institut, [cit. 2017-02-27]. Dostupné online.
  7. Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nokturno na českej Wikipédii.
  8. Nokturno na Encyclopædia Britannica (po anglicky)
  9. Nokturno na stránkach Chopinovho medzinárodného inštitútu vo Varšave
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.