Nestorius
Nestorius alebo Nestorios (gr. Νεστόριος, lat. Nestorios) (po 381 Germanicia – asi 451 Horný Egypt) bol konštantínopolský patriarcha (428 – 431).
Životopis
Nestorius vyštudoval u známeho exegétu Theodora z Mopsuestie v Antiochii a získal si meno svojimi rečníckymi schopnosťami. Cisár Theodosius II. ho vymenoval v roku 428 za konštantínopolského patriarchu.
Ako predstaviteľ antiochijskej školy sa postavil proti novému pomenovanie, ktoré začalo byť pripisované Ježišovej matke Márii -- θεοτόκος (Theotokos nositeľka Boha, Bohorodička). Namiesto toho presadzoval titul Χριστοτόκος (christotokos nositeľka Krista). Predstavitelia alexandrijskej školy, predovšetkým Kyrillos z Alexandrie rozprúdili nato teologickú debatu o skutočných Nestoriových postojoch. Otázka sa netýkala len Panny Márie, ale predovšetkým osoby Ježiša Krista a jeho vnímania, v ďalšom rade potom sporov medzi patriarchátmi v Antiochii a Alexandrii, vplyvu cisára na konštantínopolský stolec a papežskeho primátu.
Nestorius odmietol označenie Panny Márie ako theotokos, pretože sa domnieval, že spochybňuje v skutočnosti Ježišovo božstvo. Máriu považoval za matku iba ľudskej časti Ježišovej osobnosti. Cyril Nestoriovi vytýkal, že tak vlastne popiera vtelenie Boha v Ježišovi Kristovi, a že z Ježiša vytvára dve odlišné osoby -- jednu ľudskú a jednu božiu -- ktoré sa delia o jediné telo.
Cisár Theodosius II. (401 - 450) zvolal ekumenický koncil do Efezu, ktorý sa mal tejto otázke venovať. Podporoval pritom konštantínopolského patriarchu, pápež Celestín I. stál na strane Cyrila. Cyril potom predčasne začal efezský koncil za neprítomnosti antiochijských biskupov, ktorí nestihli prijsť. Koncil tak Nestoria počas jeho neprítomnosti zosadil.
V nasledujúcich mesiacoch bolo sedmnásť biskupov, ktorí Nestoria podporovali, zosadených. 3. augusta 433 potom na nátlak svojej sestry Pulchérie cisár poslal Nestoria do vyhnanstva do hornoegyptského kláštora. Nestoriove spisy boli zničené, dochovali sa iba z časti v sýrčine.
Celý spor zapríčinil rozdelenie cirkvi a podnietil vznik nestoriánskych cirkví, hlavne v Strednej Azií a na Strednom Východe.
V roku 1995 bola najdená kniha napísaná Nestoriom, známa ako Hérakleidov bazár. Nestorios ju napísal ku koncu svojho života. V knihe odmieta herézu, z ktorej bol obvinený, a jeho popis Krista sa veľmi podobá formule chalcedónskeho koncilu z roku 451. Teológovia, ktorý sa dnes zaoberajú jeho spismi hovoria, že jeho myšlienky boli nesprávne vykladané a že neboli heretické.[1] Otázka, či bol v skutočnosti Nestorius prívržencom nestoriánstva, zostáva nezodpovedaná.