Kopřivnická vagónka

Pamätná doska Ignáca Šustalu v Múzeu Fojtství v Kopřivnici

Pôvodne malú dielničku len s dvoma robotníkmi založil Ignác Šustala vo svojich 28. rokoch v roku 1850.[1] Jeho vozidlá si rýchlo získali značnú obľubu, takže mohol zvyšovať výrobu.[2] Roku 1853 vstúpil do podniku ako podielnik továrnik Adolf Raška a vznikla spoločnosť Ignatz Schustala & Comp,[2] ktorá vyrábala bričky. Hlavnú časť produkcie tvorila takzvaná "Neutitscheinka", pomenovaná podľa nemeckého názvu okresného mesta Nový Jičín, ale vyrábali aj veľké a luxusné cestovné koče, neskôr tiež nákladné a poštové vozy. Vzrastajúci export do Ruska, Haliče, do susedného Pruska, ale aj do zámoria, viedol k založeniu odbytového skladu v Haliči a filiálok a pobočných závodov v Ratiboři, Vroclavi, Viedni, Prahe, Berlíne, Černoviciach a v Kyjeve.

Firma sa postupne rozrastala a začala sa orientovať na nové druhy dopravy, najmä na železničnú. Po smrti Adolfa Rašku v roku 1877 však prišli finančné problémy. V podniku preto uvítali objednávku vagónov pre novo otvorenú lokálnu železnicu Studénka – Štramberk. Časť výrobnej kapacity závodu bola vyčlenená na stavbu železničných vagónov, došlo aj k zriadeniu vlastnej továrenskej vlečky. V roku 1882 firma dodala prvých 15 železničných vagónov.

Významnou udalosťou v dejinách spoločnosti bol kapitálový vstup viedenských bankárov, bratov Guttmanových v roku 1891. Z firmy Ignatz Schustala & Comp sa tak stala akciová spoločnosť Nesselsdorfer Wagenbau-Fabriks-Gesselschaft so základným imaním 2 milióny korún. Jej riaditeľom sa stal syn zakladateľa podniku, Adolf. Riaditeľom vagónky a prokuristom sa stal inžinier Hugo Fischer z Röslerstammu. Ignác Šustala zomrel krátko predtým na infarkt.[3] Štyri roky nato opustil firmu aj Adolf Šustala a rovnako ako jeho bratia Ignác ml. a Josef, predal svoj akciový podiel.

Prvý vyrobený kus, vystavený v Národnom technickom múzeu

V roku 1897 prišiel ďalší významný medzník v dejinách spoločnosti, keď v Kopřivnici vyrobili jeden z prvých osobných automobilov v strednej Európe, legendárny Präsident. Duchovným otcom vozidla bol Leopold Sviták (1856-1931), no na jeho konštrukcii sa značnou mierou zaslúžil tiež Ing. Fischer z Röslerstammu a predovšetkým liberecký továrnik, barón Theodor von Liebieg. Barón zabezpečil od priateľa Karla Benza dvojvalcový motor[3], pričom konštruktér dodával aj ďalšie motory pre prvú sériu kopřivnických automobilov. Konštrukcia vozidla Präsident síce vychádzala z Benzovho automobilu, v Kopřivnici však pridali niekoľko originálnych prvkov a vylepšení. Napríklad karoséria vozidla typu Phaeton bola odvodená od vlastnej bričky Mylord. Vznikol tak odlišný automobil, než bol pôvodný automobil z mannheimskej automobilky. Okrem Leopolda Svitáka sa na konštrukcii vozidla podieľali aj inžinieri Rumpler a Sage a spolu s nimi aj mladý Hans Ledwinka, tvorca takzvanej Tatrováckej koncepcie.

Replika 1. nákladného vozidla NW v Kopřivnickom múzeu

Nasledujúci rok (1898) vznikol prvý nákladný automobil, vyrobený v strednej Európe. Bolo to len rok po tom, čo v automobilke Daimler Motoren Gesellschaft vyrobili vôbec prvý nákladný automobil na svete.[4] Krátko pred 1. svetovou vojnou zamestnávala spoločnosť 5300 robotníkov a 350 úradníkov.

Po vzniku Československa bol názov firmy zmenený z Nesselsdorfer Wagenbau na Kopřivnická vozovka, a. s. V roku 1919 sa na nákladných automobiloch NW TL 2 a NW TL 4 prvýkrát objavil nápis TATRA. Zmenená politická situácia v povojnovej dobe sa podpísala na zhoršení odbytu železničných vagónov. V roku 1923 bola Kopřivnická vagónka začlenená do koncernu Ringhoffer. V rokoch 1927 – 1936 niesla meno Závody Tatra, a.s., potom bola premenovaná na Ringhoffer-Tatra a.s.

Výraznou osobnosťou firmy bol konštruktér a dlhoročný technický riaditeľ Hans Ledwinka, ktorý tu bol zamestnaný v rokoch 1897 – 1945. Práve on bol tvorcom dodnes Tatrou využívanej koncepcie podvozku s centrálnou rúrou a kyvnými nápravami, ktorý sa tiež označuje ako chrbticový rám, avšak vo svete je známejší pod označením Tatrovácka koncepcia (Tatra-concept).

Krátko po 2. svetovej vojne bol podnik znárodnený, meno Ringhoffer muselo zmiznúť a závody, ktoré boli súčasťou koncernu, boli prevedené na národný podnik Tatra.

1. Mentschl, J. Schustala, Ignaz d. Ä. In: Österreichisches Biographisches Lexikon 1815-1950. Diel 11. Viedeň: Verlag der Österreichischen Akadémie der Wissenschaften, 1999. s. 382. ISBN 3-7001-2803-7
2. prasident.stylove.com
3. www.tatra.cz
4. 1896: Daimler Builds World's First Truck [online]. worldcarfans.com, [cit. 2020-11-01]. Dostupné online.
5. VKMA - Nesselsdorfer [online]. voz.co.at, [cit. 2020-11-01]. Dostupné online.

• Tatra
• Škoda Vagonka

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kopřivnická vagónka

• Tatraprehled.com Galéria automobilov z Kopřivnice

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Kopřivnická vozovka na českej Wikipédii a Nesselsdorfer Wagenbau-Fabriks-Gesellschaft na nemeckej Wikipédii.