NAFTA (spoločnosť)

1. augusta 1996 rozhodol Fond národného majetku o predaji celého svojho podielu v spoločnosti, teda asi 45,9 % akcií, spoločnosti Druhá obchodná, a. s., ktorá v tom čase existovala dva mesiace. Jediným akcionárom Druhej obchodnej bol v tej dobe Štefan Holán. Štátom (FNM) stanovená cena daného balíka akcií podniku bola 500 miliónov korún. Jeho skutočná trhová hodnota však bola asi 3 miliardy korún[5]. Po prevode akcií na Druhú obchodnú, a. s. previedol Štefan Holán všetky akcie spoločnosti na Vladimíra Poóra[6]. Poór bol funkcionárom vtedy vládnuceho HZDS a aj preto samotný Vladimír Mečiar zatajoval, že za touto privatizáciou je práve on a jemu blízki ľudia, keď tvrdil, že nevie, kto je držiteľom akcií[7]. Prezident Prezídia FNM Štefan Gavorník predaj označil za „maximálne transparentný“ a navyše, že takéto rozhodnutie nie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní a preto „nepodlieha preskúmaniu súdom a nemožno proti nemu podať opravný prostriedok.“ [5] Napriek tomu opozičný poslanec Jaroslav Volf podal trestné oznámenie ale vyšetrovanie nezistilo žiadne porušenie zákona. [6] Vtedajšia médiá, opozícia[5] a neskôr (1999) aj vyšetrovateľ Ivor[6] a minister hospodárstva Černák[8] označovali túto privatizáciu ako „lúpež storočia“.

Poór podnik reštrukturalizoval. Vznikla Skupina NAFTA skladajúca sa z viacerých akciových spoločností. Ťažobné podniky zastupovala NAFTA ZÁHORIE, a. s. sídliaca v Gbeloch a NAFTA VÝCHOD, a. s. sídliaca v Michalovciach. Dielne boli transformované na akciovú spoločnosť NAFTA STROJ a stavebno-montážny závod na akciovku NAFTA ID. NAFTA GAS, a. s. sídliaca v Malackách sa zaoberala skladovaním zemného plynu.

Najbližšie voľby po privatizácii Nafty sa konali v septembri 1998 a v októbri 1998 vznikla vláda vedená Dzurindom. V decembri 1998 bolo vznesené obvinenie voči štyrom podozrivým zo spáchania trestného činu v súvislosti s Naftou[6]. V marci 1999 sa Fond národného majetku dohodol s Druhou obchodnou na navrátení 40,9 % akcií[9]. V dôsledku zmien akcionárov získal majoritný podiel v spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel. V priebehu nasledujúceho roka sa stala významným akcionárom spoločnosti nemecká RWE Gas AG (dnes E.ON Ruhrgas International AG). Zároveň časť podnikov skupiny NAFTA buď skončila v likvidácii alebo sa zlúčila s materskou NAFTA, a. s.

V súčasnosti má spoločnosť okrem riadiacich útvarov štyri divízie: divíziu podzemných zásobníkov zemného plynu, divíziu prieskumu a ťažby, divíziu podzemných opráv sond a vrtby a divíziu služieb[3], a približne 720 zamestnancov.

6. septembra 2011 bol otvorený nový zásobník plynu komplexu Láb Gajary-báden[10]. Objem zásobníku je 500 miliónov m³. Celková kapacita zásobníkov plynu tak do roku 2014 narastie na približne 2,5 miliardy m³[11].

V roku 2010 bolo základné imanie spoločnosti 107 235 562 eur. V tomto období vlastnil väčšinový podiel akcií SPP, zvyšok E.ON Ruhrgas. Cez SPP bol významným vlastníkom akcií aj Gaz de France. E.ON Ruhrgas International predal v roku 2014 40,45 % podiel akcií českej spoločnosti Energetický a průmyslový holding, a. s. (EPH).[12] Podiel EPH v spoločnosti Nafta sa tak zvýši na 96,6 %. Prostredníctvom SPP totiž už v Nafte vlastnila majoritný 56,15-percentný podiel. Zvyšných 3,4% akcií Nafty držia ostatní drobní akcionári.