Nórska cirkev

Nórska cirkev[1] alebo cirkev Nórska[2] (po nórsky: Den norske kyrkja) je luteránska cirkev, ktorá podľa ústavy slúži ako ľudová cirkev Nórska. Je to najväčšia cirkev v Nórsku a do 19. storočia bolo členstvo v nej povinné pre každého občana.

Logo Nórskej cirkvi

Do 16. storočia bolo Nórsko katolíckou krajinou. Reformácia v rokoch 1536-1537 prerušila vzťahy s Rímom, čo vyústilo do vzniku samostatnej cirkvi celkom podriadenej panovníkovi. Až do modernej doby nebola cirkev len náboženskou organizáciou, ale aj jedným z najmocnejších prostriedkov kráľovskej autority a dôležitou súčasťou administratívy. Nórska cirkev bola štátom považovaná za jedinú priamu nástupkyňu predchádzajúcej nórskej katolíckej cirkvi.

Nórska cirkev sa hlási ku odkazu Martina Luthera a luteránskej reformácie (luteránstvu). Za prameň viery považuje Bibliu a za jej správne vysvetlenie Augsburské vyznanie. Vyznáva Apoštolské, Nicejsko-carihradské a Atanaziánske vyznanie. Hlási sa ku tzv. luteránskej katolicite. To znamená že používa ornát, biskupské insígnie, kadidlo a podobne.

Nórska cirkev svätí ženy do duchovnej služby a sobáši aj páry rovnakého pohlavia. Taktiež je členom Spoločenstva Porvoo a Svetového luteránskeho zväzu.

Nórska cirkev má episkopálno-synodálne zriadenie. Cirkev má 1284 farností, 106 dekanátov a 11 diecéz. V roku 2016 mala cirkev 3 758 070 pokrstených členov. V roku 2016 Nórska cirkev zaviedla online registráciu veriacich na svojich internetových stránkach. Nový systém bol zavedený po kritike neporiadku v evidencii členov. [3] V prvom týždni po spustení systému cirkev opustilo 15 053 ľudí (čo bolo takmer ako za celý rok 2015).[4]

Reformácia v Nórsku
Hans Tausen

Nórsko bolo pred reformáciou katolícka krajina. Kedže Nórsko tvorilo jeden štát s Dánskom (Dánsko-Nórsko), začiatky reformácie majú spoločné. Reformačné myšlienky do krajiny priniesol Hans Tausen, ktorý študoval vo Wittenbergu a bol ovplyvnený myšlienkami Martina Luthera. Reformácia bola prijatá v roku 1537, kedy kráľ Kristián III. vyhlásil luteranizmus za oficiálne náboženstvo Nórska. Katolícky kňazi, biskupi a mnísi boli prenasledovaní a koruna prevzala cirkevné majetky.

Referencie
  1. LOJDA, Miroslav. Európa a nové náboženské hnutia. Bratislava : Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2003. Dostupné online. ISBN 978-80-89096-12-1. S. 95.
  2. GREŠKOVÁ, Lucia. Vzťahy štátu a cirkví v Európe: súčasné otázky a trendy na začiatku 21. storočia : [zborník z rovnomennej medzinárodnej konferencie, ktorú usporiadal Ústav pre vzťahy štátu a cirkvi v Bratislave v dňoch 8.-10. novembra 2007]. Bratislava : Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2008. ISBN 978-80-89096-32-9. S. 326.
  3. Norská církev přišla o 15 tisíc členů za čtyři dny, odhlásili se on-line. iDNES.cz, 2016-08-20. Dostupné online [cit. 2017-12-27].
  4. UPHKC / Čeština / Aktuální. uogcc.org.ua. Dostupné online [cit. 2017-12-27].

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Norská církev na českej Wikipédii a Reformation in Denmark–Norway and Holstein na anglickej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.