Myzostómy
Myzostómy (Myzostomida) sú kmeň špirálovcov, skupiny kmeňov prvoústovcov.
| myzostómy | |||
 | |||
| Vedecká klasifikácia | |||
|---|---|---|---|
| Vedecký názov | |||
| Myzostomida Leuckart, 1827 | |||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |||
| |||
Je to veľmi starobylá skupina morských živočíchov, silne pozmenená parazitickým spôsobom života. Tieto záhadné živočíchy boli tradične zaraďované k obrúčkavcom (ako trieda), s ktorými však zrejme nemajú nič spoločné.
Ich telo je skrátené a sploštené, niekedy až diskovité, s takmer úplne potlačenou segmentáciou. Na chrbte je 5 párov skrátených zatiahnuteľných parapódií s háčikmi. Coelom je redukovaný na párové laterálne dutinky na chrbtovej strane, telo vypĺňa z väčšej časti mezenchým. Dýchacia, vylučovacia a obehová sústava je redukovaná, nervová sústava je zjednodušená; všetky tieto znaky sú klasickým príkladom parazitárnej regresie. Tráviaca sústava začína ústami na vysunuteľnej hlave, pokračuje cicavým svalnatým hltanom, rozvetveným črevom a končí sa subterminálnym anusom.
Rozmnožovanie a vývin
Sú hermafrodity s veľmi zložitým rozmnožovaním. Pri kopulácii si jedince vymieňajú spermatofóry. V spermatofóre prebieha zložitý proces dozrievania spermií, v ktorom sa vyskytuje aj spermatické syncýtium. Syncýtium preniká do tela druhého jedinca a tu z neho zložitým pochodom vznikajú spermie. Z oplodneného vajíčka vzniká obrvená larva, ktorá čoskoro prisadá na hostiteľa a prekonáva premenu.
Do triedy patrí asi 150 morských druhov, sú to endoparazity ježoviek (Asteroidea). V tele hostiteľa tvoria charakteristické deformačné cysty. Ide o reliktnú, veľmi starobylú skupinu živočíchov – deformačné cysty sa našli už na fosíliách prvohorných ľalioviek.
Iné projekty
Externé odkazy
- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.