Mušov

Prvá písomná zmienka o Mušove pochádza z roku 1276. Dedina bola založená nemeckými kolonizátormi v 13. storočí na starej severojužnej zemskej ceste z priestoru dnešného Brna do Viedne.[2] Blízko obce sa nachádzal most cez Dyje, ktorá tu početnými meandrami pretekala lužnými lesmi a pravidelne zaplavovala okolie.

Mušov bol zlikvidovaný aj napriek odporu svojich obyvateľov koncom 70. rokov 20. storočia na základe rozhodnutia vtedajších socialistických orgánov z dôvodu výstavby vodného diela Nové Mlýny. Do roku 1976 bol Mušov samostatnou obcou, toho roku bol pripojený k susednej obci Pasohlávky (do roku 2006 okres Břeclav, potom okres Brno-venkov). Obyvatelia si mohli vybrať: buď dostanú byt, alebo si postavia rodinný domček v novo vymeranej ulici v Pasohlávkách. Vďaka úsiliu pamiatkarov zostal z vlastnej dediny zachovaný kostol svätého Leonarda, stojaci dnes na malom ostrovčeku uprostred Vestonickej nádrže. Socha sv. Jána Nepomuckého, ktorá stávala pred mušovským mostom, bola premiestnená do Pavlova, kde stojí pred cintorínom. Nedotknuté zostali tiež vínne pivnice pod vrchom Hradisko nachádzajúcim sa severne od vodných nádrží po západnej strane cesty vedúcej od Pohořelíc. Kríž z Mušovského stredu obce bol prevezený do Opatovíc, kde sa nachádza pred tamojším kostolom.[3] Posledný deň otvorenia pošty v Mušove bol 30. jún 1978. Zo zoznamu sídiel bol vymazaný v januári 1980, definitívne bol priestor Mušova zatopený vodami nádrže v roku 1987.[4]

Na vrchu Hradisko u Mušova (predtým Burgstall) nad bývalou obcou a nad autokempom Merkúr stával v 2. storočí rímsky vojenský tábor s murovanými stavbami veliteľských budov a kúpeľov. Rímska 10. légia tu mala za úlohu kontrolovať germánske kmene porazené v markomanských vojnách za vlády cisára Marka Aurelia.

Dňa 21. októbra 1988 bol v blízkosti Hradiska nájdený hrob germánskeho veľmoža s bohatou výbavou, zrejme spojenca Ríma vo vojne. V tej dobe sa robili rozsiahle terénne úpravy okolo novej cesty vrátane predpísaného archeologického prieskumu. Bolo pri ňom zistené, že rímska stanica bola oveľa väčšia, než sa pôvodne predpokladalo. Ďalej sa tu na niekoľkých miestach našli pozostatky rímskych krátkodobých táborov a slovanské pohrebisko, ostatne početné sú archeologické nálezy aj výskumy zo všetkých období praveku.

Panoráma Mušova a jeho okolia z Hradiska

1. HOSÁK, Ladislav. Historický místopis země Moravskoslezské. Praha : Academia, 2004. 1144 s. ISBN 80-200-1225-7. S. 248.
2. BORSKÝ, Pavel; ČERNOUŠKOVÁ, Dagmar; KONEČNÝ, Lubomír J.. Kostel sv. Leonarda v Mušově. Průzkumy památek, 1998, čís. II, s. 21–46. Dostupné online.
3. kříže [online]. Opatovice.eu, [cit. 2013-09-09]. Dostupné online.
4. ČT24. Kostel uprostřed novomlýnské nádrže se možná zpřístupní veřejnosti [online]. Ceskatelevize.cz, 2012-08-16, [cit. 2013-02-16]. Dostupné online.

• Zoznam zaniknutých sídiel v Česku

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mušov

• Musov na serveri zanikleobce.cz
• Vodné dielo Nové Mlýny v cykle Zatopené osudy, ceskatelevize.cz
• Fotogaléria z demolácie Mušova, kvh.estranky.cz

• Unger, Josef (1984): Stredoveké votívne predmety z Mušova.
• Freissing, Josef (1934): Ortsgeschichte von Muschau.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mušov na českej Wikipédii.