Moondog

Narodil sa v episkopálnej rodine v Kansase. Keď mal 5 rokov, začal hrávať na bubnoch, ktoré si vyrobil z kartónových krabíc. Neskôr sa presťahovali do Wyomingu, kde si jeho otec otvoril obchod v meste Fort Bridger. Hardin študoval na niekoľkých menších školách.

Hardin hrával na bicích na Hurelyho strednej škole, až kým nestratil zrak. O ten prišiel počas nehody na farme, keď mal 16 rokov.[2] Po tejto nehode študoval na niekoľkých školách pre nevidiacich študentov, kde sa naučil základné hudobné princípy, sám sa naučil skladať kompozíciu a trénoval svoj sluch. Hudobných príručiek v braillovom písme v tom čase nebolo veľa, a tak väčšinu toho, čo vedel, sa naučil sám.

Presťahoval sa do Arkansasu, kde žil do roku 1942, kedy dostal štipendium na univerzite v Memphise.

V roku 1943 sa presťahoval do New Yorku, kde sa stretol s významnými klasickými umelcami, ako Leonard Bernstein alebo Arturo Toscanini, rovnako ako aj s jazzovými legendami, ako Charlie Parker alebo Beny Goodman, ktorí dosť ovplyvnili Hardinovu neskoršiu tvorbu.

Od neskorých 40-tych rokov do roku 1974 sa živil ako pouličný hudobník a básnik v New Yorku. Obyčajne stával na rohu 53. ulice a 6. Avenue na Manhattane. Väčšinu svojho života v New Yorku nebol bezdomovec. Vlastnil byt na hornom Manhattane.[3] Okrem svojej hudby a básní bol tiež známy tým, že sa obliekal ako Viking. Jeho kostým mal predstavovať boha Odina. Jeho príjem tvoril sčasti aj predaj vlastných básní a hudobnej filozofie.

V roku 1947 prijal meno "Moondog" ako spomienka na psa, "ktorý zvykol štekať na mesiac viac, než akákoľvek iný pes, akého poznám." V roku 1949 odcestoval do Idaha na Blackfoot Sun Dance festival, kde sám hral na bicích a flaute. Bol to jeho návrat k pôvodnej indiánskej hudbe, s ktorou sa po prvý raz stretol ako dieťa. Zmixovaním s ambientnými štýlmi z jeho okolia vznikol nový štýl Moondogovej hudby.

V roku 1954 vyhral súd proti Alanovi Freedovi, ktorý nazval svoju rádio show: "Moondogove Rock'n Rollové predstavenie." Použil dokonca "Moondogovu symfóniu," (prvú pieseň, ktorú Hardin nahral) ako zvučku. Hardin veril, že prípad by nevyhral, keby umelci ako Arturo Toscanini alebo Beny Goodman neboli svedčili v jeho prospech. Freed sa musel vo vysielaní ospravedlniť a prestať používať prezývku Moondog, pretože Hardin bol pod touto prezývkou známy dlho predtým, ako ju Freed začal používať.

Moondog mal idealizovanú predstavu o Nemecku ("Svätá zem, so svätou riekou" - Rýn), kde sa v roku 1974 presťahoval. Mladá nemecká študentka Ilona Sommer pomohla Moondogovi usadiť sa v Nemecku a rozbehnúť umeleckú činnosť v tejto krajine.[4] Počas tohto obdobia vytvoril stovky kompozícii, ktoré z braillovho písma pretransformovala Ilona Sommer. Moodog zostal v Nemecku až do svojej smrti v roku 1999.

Nahral viacero albumov v USA aj v Európe.

Jeh hudba je inšpirovaná zvukmi ulice, ako napríklad metro alebo hmlová siréna. Jeho hudba sa dá definovať ako relatívne jednoduchá; on sám sa o nej vyjadroval ako o "kĺzavom rytme, v taktoch ktoré nie sú bežné... Nezomriem v 4/4 rytme."[5]

Väčšina jeho tvorby bola vydaná v Nemecku. Podľa jeho poslednej vôle všetky práva na jeho prácu pripadli Ilone Sommer. Ilona Sommer zomrela v septembri 2011 a všetky práva previedla na právnika Alaxandra Duvea.

Trimba, Moondogov trojuholníkový bubon

Moondog vymyslel niekoľko hudobných nástrojov. Malá trojuholníková harfa nazvaná "oo", ďalší nástroj nazvaný "ooo-ya-tsu", a "hüs", čo je trojuholníkový strunový nástroj, na ktorom sa hrá s lukom. Pravdepodobne najznámejší nástroj je "trimba", trojuholníkový bubon, ktorý vytvoril v 40-tych rokoch. Na originálnu Trimbu hráva dodnes Moondogov priateľ Stefan Lakatos, švédsky perkusionista, ktorému Moondog vysvetlil výrobu tohto nástroja.

Moondogova hudba mala značný vplyv na viacerých skorých minimalistických hudobníkov. Philip Glass napísal, že Steve Reich bral Moondogovu hudbu "veľmi vážne, rozumel jej a uznával ju ."[6]