Arturo Toscanini

Arturo Toscanini (* 25. marec 1867, Parma – † 16. január 1957, New York) bol taliansky dirigent, jeden z najznámejších hudobníkov konca 19. a 20. storočia.

Arturo Toscanini

taliansky dirigent
Narodenie25. marec 1867
Parma, Taliansko
Úmrtie16. január 1957 (89 rokov)
New York, USA
Odkazy
Webstránkatoscaninionline.com
Commons Arturo Toscanini
Biografický portál

Život

Toscanini študoval na konzervatóriách v Parme a v Miláne hru na violončelo. Kariéru začal v Brazílii ako cellista v orchestri putovnej opery. Ako dirigent debutoval 26. júla 1886 v Rio de Janeiro, keď súbor odmietol hrať pod vedením doterajšieho dirigenta; mladý Toscanini vtedy vykonal naspamäť operu Aida, čo sa stretlo s nadšeným ohlasom publika.

V roku 1887 sa vrátil do Talianska, ale ako cellista, keď hral v milánskej La Scale na svetovej premiére Verdiho Othella. V roku 1896 viedol symfonický orchester v Turíne. 26. decembra 1898 vystúpil prvýkrát v La Scale ako dirigent a viedol tu potom orchester niekoľko rokov: 1898 – 1907 a 1920 – 1929. Jeho najväčšími úspechmi boli predstavenia opier Falstaff Giuseppe Verdiho a premiéra Turandot Giacoma Pucciniho (pri premiére 25. apríla 1926 túto operu prerušil v mieste, kde skončil pôvodný rukopis; celé predstavenie opery, ktorú dokončil Pucciniho žiak Franco Alfano, odohral až pri druhej repríze).

Po prvom angažmán v La Scale presídlil do Metropolitnej opery v New Yorku a potom sa pohyboval medzi týmito dvoma slávnymi opernými domami; vedľa toho samozrejme pôsobil aj v mnohých iných mestách.

V roku 1936 založil NBC Symphony Orchestra (Symfonický orchester newyorského rozhlasu) a urobil z neho jeden z najslávnejších orchestrov sveta.

Toscanini bol propagátorom súdobej hudby, mnoho neskôr slávnych diel bolo v Taliansku pod jeho taktovkou uskutočnených prvýkrát, napr. More Clauda Debussyho alebo balet Petruška Igora Stravinského.

V roku 1928 na koncerte v Bologni Toscanini odmietol dirigovať fašistickú hymnu a krátko po tom opustil svoju vlasť. Následne rezignoval aj na vystupovanie v Bayreuthe a Salzburgu. V čase 2. svetovej vojny sa zdržiaval v Spojených štátoch, kde usporiadal rad koncertov pre vojakov. Do Milána prišiel na niekoľko mesiacov až v roku 1946, aby za pomoci svojich vystúpení získal prostriedky na odstránenie škôd, ktoré vojna napáchala na La Scale.

V poslednom období svojho života všetky koncerty pre svoj slabý zrak dirigoval naspamäť. V roku 1954, v 87 rokoch ho pri koncerte zradila pamäť; vtedy sa stiahol z aktívneho koncertného života.

Sláva Toscaniniho bola výnimočná. Bol prvým nenemeckým dirigentom pozvaným do Bayreuthu na festival wagnerovských opier (1930 a 1931). Pozdvihol takisto význam hudobných festivalov v Salzburgu a Luzerne. Vedľa opier i symfonickej hudby, ktoré v jeho repertoári zaujímali najviac miesta, často hral Johanessa Brahmsa; vykonával tiež súčasná diela, vrátane raných diel Stravinského. Oproti tomu vo svojom repertoári si nevšímal hudbu Bacha aj Händela.

Toscaniniho umenie sa vyznačuje predovšetkým neobyčajnou pietou k intenciám skladateľa. Nepodliehal akýmkoľvek osobným interpretačným koncepciám. Jeho prevedenia sa vyznačovali precíznosťou posunutou k najvyššej hranici.

V skoršom období svojej kariéry umelec odmietal nahrávanie dosiek, až neskôr sa k tomu s nechuťou nechal pohnúť; napriek tomu sa uchoval reprezentatívny súbor jeho nahrávok.

Posledné roky života strávil v New Yorku, kde zomrel 16. januára 1957.

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Arturo Toscanini na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.