Arturo Toscanini

Toscanini študoval na konzervatóriách v Parme a v Miláne hru na violončelo. Kariéru začal v Brazílii ako cellista v orchestri putovnej opery. Ako dirigent debutoval 26. júla 1886 v Rio de Janeiro, keď súbor odmietol hrať pod vedením doterajšieho dirigenta; mladý Toscanini vtedy vykonal naspamäť operu Aida, čo sa stretlo s nadšeným ohlasom publika.

V roku 1887 sa vrátil do Talianska, ale ako cellista, keď hral v milánskej La Scale na svetovej premiére Verdiho Othella. V roku 1896 viedol symfonický orchester v Turíne. 26. decembra 1898 vystúpil prvýkrát v La Scale ako dirigent a viedol tu potom orchester niekoľko rokov: 1898 – 1907 a 1920 – 1929. Jeho najväčšími úspechmi boli predstavenia opier Falstaff Giuseppe Verdiho a premiéra Turandot Giacoma Pucciniho (pri premiére 25. apríla 1926 túto operu prerušil v mieste, kde skončil pôvodný rukopis; celé predstavenie opery, ktorú dokončil Pucciniho žiak Franco Alfano, odohral až pri druhej repríze).

Po prvom angažmán v La Scale presídlil do Metropolitnej opery v New Yorku a potom sa pohyboval medzi týmito dvoma slávnymi opernými domami; vedľa toho samozrejme pôsobil aj v mnohých iných mestách.

V roku 1936 založil NBC Symphony Orchestra (Symfonický orchester newyorského rozhlasu) a urobil z neho jeden z najslávnejších orchestrov sveta.

Toscanini bol propagátorom súdobej hudby, mnoho neskôr slávnych diel bolo v Taliansku pod jeho taktovkou uskutočnených prvýkrát, napr. More Clauda Debussyho alebo balet Petruška Igora Stravinského.

V roku 1928 na koncerte v Bologni Toscanini odmietol dirigovať fašistickú hymnu a krátko po tom opustil svoju vlasť. Následne rezignoval aj na vystupovanie v Bayreuthe a Salzburgu. V čase 2. svetovej vojny sa zdržiaval v Spojených štátoch, kde usporiadal rad koncertov pre vojakov. Do Milána prišiel na niekoľko mesiacov až v roku 1946, aby za pomoci svojich vystúpení získal prostriedky na odstránenie škôd, ktoré vojna napáchala na La Scale.

V poslednom období svojho života všetky koncerty pre svoj slabý zrak dirigoval naspamäť. V roku 1954, v 87 rokoch ho pri koncerte zradila pamäť; vtedy sa stiahol z aktívneho koncertného života.

Sláva Toscaniniho bola výnimočná. Bol prvým nenemeckým dirigentom pozvaným do Bayreuthu na festival wagnerovských opier (1930 a 1931). Pozdvihol takisto význam hudobných festivalov v Salzburgu a Luzerne. Vedľa opier i symfonickej hudby, ktoré v jeho repertoári zaujímali najviac miesta, často hral Johanessa Brahmsa; vykonával tiež súčasná diela, vrátane raných diel Stravinského. Oproti tomu vo svojom repertoári si nevšímal hudbu Bacha aj Händela.

Toscaniniho umenie sa vyznačuje predovšetkým neobyčajnou pietou k intenciám skladateľa. Nepodliehal akýmkoľvek osobným interpretačným koncepciám. Jeho prevedenia sa vyznačovali precíznosťou posunutou k najvyššej hranici.

V skoršom období svojej kariéry umelec odmietal nahrávanie dosiek, až neskôr sa k tomu s nechuťou nechal pohnúť; napriek tomu sa uchoval reprezentatívny súbor jeho nahrávok.

Posledné roky života strávil v New Yorku, kde zomrel 16. januára 1957.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Arturo Toscanini

• Arturo Toscanini v Internet Movie Database (po anglicky)
• Toscanini Online

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Arturo Toscanini na českej Wikipédii.