Mohyla v Očkove

Nálezisko Očkov patrí k najvýznamnejším objavom slovenskej archeológie na strednom Považí. V rokoch 1953, 1955, 1958 a 1959 tu odkryli pracovníci Archeologického ústavu SAV mohylu náčelníka z mladšej bronzovej doby a popolnicové pohrebisko z mladej rímskej doby.

V mohyle bol pochovaný pravdepodobne v 12. storočí pred Kr. príslušník, azda knieža, tzv. velatickej kultúry. Ľud tejto kultúry obýval územie dolného Rakúska, západného Maďarska a juhozápadného Slovenska. Mohyla v Očkove z obdobia velatickej kultúry bola prvým objavom svojho druhu.

Svojim významom ďaleko presahuje rámec Slovenska. V objekte je rekonštruovaný odkryv hrobovej komory na základe nálezových okolností. Mŕtveho položili na hranicu o priemere asi 10 m v slávnostnom odeve spolu s bronzovými a zlatými šperkami. Na hranicu poukladali nádoby s tekutou a mäsitou potravou. Vedúce vojenské postavenie mŕtveho vo vtedajšej spoločnosti symbolizuje meč, kopija, štít, konský postroj. Na mieste spáleniska vykopali obdĺžnikovú etážovú hrobovú komoru, ktorej dno i spodné steny boli vydrevené. Na podlahu po zhrnutí zvyškov pôvodnej hranice rozmiestnili nádoby. Hrobovú komoru potom pokryli sedlovitou strechou, ktorú podopierali drevené koly. Na strechu poukladali ďalšie milodary, bronzové a hlinené nádoby. V niektorých z nich sa nachádzala tekutá potrava, v iných boli nedohorené ľudské kosti - pravdepodobne pozostatky ľudských obetí pri úmrtí náčelníka. Na strechu naniesli vrstvu spraše striedavo s vrstvami kameňa. Na kamenné jadro navrstvili zeminu. Okraj dobudovaného celku spevnili kamenným vencom s priemerom 25 m.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mohyla v Očkove

• informačná tabuľa v lokalite mohyly, prístup: 27.07.2010