Štít (vojenstvo)
Štít je súčasť výzbroje určená na krytie tela. Slúži ako záštita proti sekom, úderom, bodnutiam a strelám protivníka. Má tvar väčšej rovnej alebo mierne zaoblenej plochy, väčšinou je držaný vo voľnej ruke. V súčasnosti ho používajú najmä policajné jednotky pri potláčaní pouličných nepokojov, alebo špeciálne jednotky pri boji v budovách, kde môže slúžiť ako ochrana pred paľbou ľahkých ručných zbraní.
Existujú aj iné obranné prostriedky, používané na ten istý účel - napr. brnenie, drôtená košeľa alebo nepriestrelná vesta, tie sú však nosené na tele, nie v ruke.
Úvod
Štít ako obranu používali už prehistorickí lovci pri poľovačkách na zver, ako vidieť na jaskynných maľbách na rôznych miestach na Zemi[1]. Technológia, materiál a taktika použitia štítu sa v priebehu času zdokonaľovali až do obdobia neskorého stredoveku, kedy kvôli rozšíreniu pušného prachu postupne štíty strácali využitie.
Starovek
Najrozšírenejšie boli štíty z dreva alebo spevnenej kože, výnimkou neboli ani prútené štíty či štíty z panciera korytnačiek. Už v tejto dobe sa použivali kovové štíty, často však slúžili skôr k ceremoniálnym účelom a pokiaľ boli použité vo vojne, obvykle sa dedili v rámci rodiny.
Trácke vojská používali typický malý prútený štít pelta potiahnutý kožou, väčšinou v tvare kosáku mesiaca.[2] Grécky štít aspis, používaný gréckymi ťažkoodencami hoplitmi bol obvykle drevený kruhový štít. Práve hopliti začali masovo využívať štíty pri formovaní falangy na vytvorenie takmer nepreraziteľnej "steny zo štítov a kopijí". Rímski legionári doviedli túto taktiku do dokonalosti vo formácii korytnačka (latinsky testudo) - krajné rady kryli svojimi štítmi (scuta) prednú a bočné línie a ostatní vojaci kryli rady štítmi zhora, čím sa jednotka veľmi efektívne chránila pred nepriateľskými šípmi a kopijami. Ľahšie rímske jednotky používali malé kruhové štíty, prevzaté od Keltov.
Stredovek
Jazda a ľahkoodenci
Až do 10. storočia používali pešiaci i jazdci oválne alebo kruhové štíty z dreva, v strede s kovovou puklicou. Štít sa uchopoval z opačnej strany puklice. V ranom stredoveku boli medzi jazdcami najrozšírenejšie mandľové štíty, čo boli drevené štíty mandľovitého tvaru, ktoré umožňovali jednoduché použitie na koni i po zosadnutí z koňa. Tieto štíty postupne prenikali aj do výzbroje pešiakov.
So zlepšovaním brnenia rytierov sa štíty zmenšovali až do podoby známych gotických štítov, taktiež vyrábaných z dreva. Štíty sa začali využívať na rozoznávanie jednotlivých rytierov na bojovom poli a neskôr aj mimo neho, dávajúc tak podnet k vzniku heraldiky a prvých erbov. V 14. storočí sa gotické štíty začínajú vyrábať z kovu, na území strednej Európy sú známe ako tarče. Tieto štíty mali často na boku výrez, do ktorého si rytier vkladal pri útoku kopiju.
Na začiatku 16. storočia sa začali medzi pešiakmi používať tzv. pästné štíty (štítky), malé okrúhle štíty obvykle z kovu. Tento typ štítu slúžil nielen na odrážanie a vychýlenie útokov nepriateľa, ale aj na priamy omračujúci úder na nepriateľa.
Ťažká pechota
Ťažkoodenci okrem mandľových štítov používali aj pavézy, ktoré vykrývali prakticky celé telo vojaka, ale boli ťažké, neskladné a bránili pohyblivejšiemu manévrovaniu pechoty. Počas husitských vojen sa rozšírilo používanie veľkých štítov tarasov, ktoré sa podopierali barlou. Kryli celé telo ťažkoodenca, obvykle strelca z píšťaly, tarasnice alebo inej strelnej zbrane.
Neskorý stredovek
Po nástupe pušného prachu a mohutnejšieho využitia delostrelectva stratili štíty postupne opodstatnenie a z výzbroje armád vymizli.
Moderné štíty
V súčasnosti sa používajú štíty u niektorých policajných a špeciálnych vojenských zložiek.
Ochranné štíty používajú poriadkové jednotky pri zvládaní demonštrácii a pouličných nepokojov. Ich účelom je ochrana policajta proti kameňom a iným pomaly letiacim objektom a pri boji zblízka. Sú to ľahké priesvitné štíty obdĺžnikového tvaru vyrobené obvykle z polykarbonátu, niektoré sú vyrobené z ľahkého kovu s priezorom v hornej časti. Výška ochranných štítov je premenlivá.
Balistické štíty sú nepriestrelné, majú priezor v hornej časti štítu. Používajú sa na obranu pred krátkymi palnými zbraňami a samopalmi.
Štíty v ďalších oblastiach sveta
Čína
Počas doby kamennej sa používali obdĺžnikové štíty z ratanu. V období dynastie Šang (16.-11. storočie pred Kr.) začalí prevládať kožené, bohato zdobené štíty. Počas vlády dynastie Východných Čou (770-221 pred Kr.) sa objavili aj drevené štíty. Tvar štítu zostal približne obdĺžnikový v priebehu celej histórie starovekej Číny, ich okraje sa menili skôr kvôli dekoratívnym účelom než z praktických dôvodov. Ratanové štíty tcheng-pchaj boli hojne rozšírené aj počas vlády dynastií Ming (1368-1644) a Čching (1644-1911).
Orient
V arabskej a perzskej oblasti bol rozšírený kalkan, čo bol okrúhly štít zhotovený zo zväzkov prútov prepletených látkou a spevnený drevom. Stredná časť štítu bývala navyše chránená kovovou vrstvou.
Austrália a Afrika
V strednej časti Austrálie používajú kmene pôvodných obyvateľov štíty na ceremoniálne a vojenské účely. Tieto štíty sú vyrobené z ľahkého mäkkého dreva, majú dĺžku od cca 60cm až do cca 85cm a všetky sú oválneho pretiahnutého tvaru. Štíty sú obvykle bohato zdobené. Niektoré kmene ich používajú aj na zapaľovanie ohňa.[3] Ďalším typom austrálskeho štítu je tamarang - dlhý a úzky štít, používaný pri bitkách s palicami. Štíty podobného typu používajú aj africké kmene.
Iné typy štítov
Spisovatelia sci-fi v svojich dielach predstavili veľa futuristických štítov, obvykle na princípe silového poľa. Ich veľkosť sa pohybuje od malých osobných štítov až po veľké, schopné odcloniť celú loď (napr. v Star Treku)
Referencie
Externé odkazy
- Dejiny rytierstva
- Štíty raného středověku - česky
- Use of shields throughout Chinese history - diskusné fórum (anglicky)